Monoposty formuly 1 tento rok absolvujú svoju jubilejnú 70. majstrovskú sezónu. Pri tejto príležitosti sme pre vás pripravili predstavenie všetkých aktuálnych okruhov, ktoré sú súčasťou tohtoročného kalendára. Ešte pred poslednými európskymi pretekmi si formula 1 odskočí na juhovýchod Ázie do päťmiliónového mestského štátu, rozprestierajúcom sa medzi rovníkom a Malajským polostrovom, ktoré má množstvo prívlastkov. Či už je to levie mesto (čo je aj jeho preklad zo sanskrtu), mesto pokút alebo mesto budúcnosti. Po tom, ako sa v ňom objavili aj monoposty formuly 1, získal aj ďalší – Monako Ázie.
Nie je to len preto, že podobne, ako v európskom mestskom štáte, sa okruh vinie okolo prístavu v zálive Marina, ale aj preto, že v priebehu polstoročia sa z neho stalo podobne noblesné miesto, ako prela Azúrového pobrežia. Miestnemu okruhu už navždy ostane prvenstvo v podobe prvých nočných pretekov v histórii formuly 1. Dnes však už jazda pod umelým osvetlením nikomu nepríde výnimočná. Menej známe je, že v Singapure, ktorý získal nezávislosť v roku 1965, majú skúsenosti s formulovými pretekmi už od šesťdesiatych rokov. Vtedy sa jazdilo na cestnom okruhu Thomson Road v zalesnenej oblasti na severe ostrova podľa pravidiel voľnej formule. Posledné preteky sa tu však uskutočnili ešte v roku 1973. Medzitým sa Singapur stal jednou z najprosperujúcejších ekonomík na svete. To samozrejme neušlo bystrému oku Bernieho Ecclestonea, ktorý prehovoril ľudí z miestneho ministerstva obchodu a priemyslu zodpovedných za turizmus, že najlepšou reklamou pre mestský štát bude, keď sa v jeho uliciach budú preháňať najrýchlejšie monoposty. Bernie navyše hľadal niekoho, kto by dokázal usporiadať preteky pod umelým osvetlením, pretože F1 už niekoľko rokov v tomto smere zaostávala za formulovými pretekmi v Severnej Amerike. Slovo dalo slovo a Singapur sa objavil v kalendári formuly 1 vo veľkom štýle. Hoci nočné, či podvečerné preteky medzitým pribudli v okolí Perzského zálivu, atmosfére Singapuru s nočným ruchom veľkomesta sa sotva kedy čo i len priblížia.
Počiatočný návrh trasy okruhu predložil dvorný architekt formuly 1 Hermann Tilke, ale miestny promotér v ňom spravil pár drobných zmien. Stavba komplexu budov boxov, mediálneho centra a riaditeľstva pretekov sa začala v polovici roku 2007 a po obnove asfaltu na mestských komunikáciách na jar nasledujúceho roka trať získala najvyššiu licenciu FIA na usporadúvanie pretekov. Ak sa hovorí o Marina Bay Street Circuit, ako znie oficiálny názov okruhu, ako o mestskej trati, treba povedať, že celá štvrtina jeho dĺžky bola postavená špeciálne pre účely pretekov a len zvyšná časť prechádza ulicami mesta. Novopostavenou časťou je práve komplex boxov s cieľovou rovinkou umiestnený pozdĺž západného pobrežia rieky Geylang v mieste starého parku. Táto časť okruhu sa nachádza čiastočne pod mostom cez Geylang, známym ako nadjazd Benjamin Sheares. V priestore medzi cieľovou rovinkou a riekou vznikla veľká hlavná tribúna. K novovybudovaným častiam patrí aj rýchly komplex prvých troch ľavo-pravo-ľavých zákrut. Až za poslednou z nich, sa ostrou 135° zákrutou dostanú monoposty do ulíc mesta. Rýchlou štvrtou zamieria na juh k bulváru Republiky, ktorý je zhruba rovnobežný s cieľovou rovinkou. Za ním nasleduje prvá z pravoúhlych zákrut na bulvár Raffles, kde sa nachádza najdlhšia rovinka okruhu, dosahujúca dĺžku takmer celý kilometer (ak nerátame rýchlu šiestu zákrutu približne v jej polovici). Rovinka prechádza pod konštrukciou, na ktorej sa nachádza most pre peších a tenisové kurty. Za ňou nasleduje séria ďalších štyroch pravouhlých zákrut prestriedaných kratšími rovinkami. Za poslednou z nich, pomenovanou Singapore Sling, už je výjazd na historický Andersonov most. Ešte pred ním usporiadatelia využili celú šírku okružnej križovatky Connaught Drive a Fullerton Road, kde vznikla ľavopravá šikana. Zaujímavosťou Andersonovho mosta je množstvo silových elektrických káblov v jeho útrobách. To spolu s trolejmi pre napájanie električiek vytvára veľké magnetické pole a tým aj elektrické rušenie, čo z času na čas spôsobuje problémy autám, ktoré sú doslova prešpikované elektronikou.
Po krátkej návšteve na južnom brehu rieky Singapur sa autá stáčajú o 135° v najpomalšej zákrute okruhu. Tá bola v roku 2015 o meter rozšírená a tak do nej jazdci môžu vchádzať viac ako dvestokilometrovou rýchlosťou. Ďalšou zmenou bolo, že sa na toto miesto dostanú nie po pravej, ale po ľavej strane Andersonovho mosta. Odtiaľ sa monoposty dlhším mostom Jubilee dostávajú späť cez Esplanade Drive až ku križovatke s Nicoll Highway. Na nej sú dve zákruty, pričom štrnásta je zrkadlovo otočená voči ôsmej. Z nej potom zamieria na Raffles Avenue, ktorá je o jeden blok južnejšie od bulváru Raffles. Práve tu je ďalší komplex s tribúnami pre 30 tisíc divákov. Na jeho začiatku je dnes rýchla pätnásta zákruta, ktorá sa vďaka úpravám prechádza rýchlejšie, ako tomu bývalo v minulosti. Nasleduje dvojica úzkych pravouhlých zákrut za ktorými sa autá nakrátko objavia pred tribúnou, aby sa ďalšou dvojicou 90° zákrut popod tribúnu dostali späť na Raffles Avenue. Po sto metroch potom jazdci opustia ulice mesta a ďalšou pravouhlou odbočia popod nadjazd Benjamin Sheares ku komplexu boxov a k poslednej dvojici zákrut. Medzi nimi je krátka rovinka, pričom predposledná má väčší polomer. Pre jazdcov je veľkou výzvou prejsť ich čo najrýchlejšie, aby mohli čo najviac maximalizovať svoju rýchlosť na cieľovej rovinke. Celkovo má okruh 23 zákrut, čo je najviac v celom kalendári.
Motory tu síce, tak ako na ostatných mestských tratiach, nedostávajú zabrať. Čo ale vzhľadom na štýl jazdy robí problém, je aktuálny prietok paliva, keď po brzdení do zákrut, treba na ich výjazde čo najviac akcelerovať. Zabrať dostanú tým pádom aj batérie na ukladanie energie, ktorá vzniká pri brzdení. Aj keď sa jazdí za tmy, teplota málokedy klesne pod 30° C, čo zase vytvára väčšie nároky na chladenie monopostov a tým aj zvyšuje pravdepodobnosť poruchy. Každoročne, hlavne pri výjazde bezpečnostného vozidla navyše vzniká problém so splnením dvojhodinového limitu pretekov a zároveň s odjazdením predpísanej dĺžky pretekov, ktorá má s výnimkou monackého okruhu hodnotu 190 míľ (necelých 305 km). Aj preto hneď po úvodnom ročníku boli nevyhnutné určité zmeny, ktoré mali napomôcť plynulejšiemu priebehu a znížiť riziko kolízií. Prvá zákruta Sheares Corner bola ostrejšia a posunul sa aj vjazd a výjazd z boxov. V roku 2013 po predchádzajúcom prispôsobovaní obrubníkov, osvetlenia a umiestnenia bariér sa usporiadatelia vzdali nenávidenej šikany v Singapore Sling, ktorú nahradila pravouhlá zákruta. Posledná zmena sa datuje do sezóny 2015, keď bol zmenený prejazd okružnou križovatkou medzi ulicami Connaught Drive a Fullerton Road. Cieľom bolo urobiť v tomto mieste dve odlišné zákruty a donútiť monoposty mierne znížiť rýchlosť v trinástej zákrute.
Singapurská trať sa za desaťročie svojej účasti v kalendári majstrovstiev sveta formuly 1 stala rivalom honosnej Veľkej ceny Monaka. Stále je oficiálne jediným nočným pretekom, pretože veľké ceny v Bahrajne a Abú Zabí štartujú ešte za súmraku. Okruh navyše predstavuje jedinečné výzvy tak pre jazdcov, ako aj pre tímy. Tie sa snažia fungovať v európskom biorytme, takže raňajky sa tu podávajú o tretej popoludní a spať sa chodí až nadránom. Aj takéto detaily prispievajú k jedinečnej atmosfére ázijského Monaka.
Mapa okruhu
Autor: FIA
Futbal
