Sledujte nás

Ženský kútik

Keď mám chuť na sladké, tak si vyberám

Som celoživotne prediétovaná až do špiku kostí. Kameňom úrazu v mojej snahe schudnúť je láska k sladkému.

Chuť na sladké

…znie slogan z jednej dávnej reklamy. Nechcem sa opakovať. V mojich starších článkoch opisujem svoj celoživotný boj s nadváhou, so sebou samou, s mojím čierno-bielym myslením. Snažím sa na tom pracovať a celkom sa mi darí. Výsledkom je táto moja úvaha.

Som celoživotne prediétovaná až do špiku kostí. Kameňom úrazu v mojej snahe schudnúť je láska k sladkému. Odolám čokoládkam, keksíkom, cukríkom (tým úplne najviac), ale moja vôľa sa prudko oslabuje pri zákuskoch. To je fakt boj. Fokusujem sa na zákusky orechovo-čoko-karamelové. Slaný karamel je pre mňa pojem neodolateľný. Ovocné koláče a zákusky mám v paži. A rovnako tak zmrzka. Ach Bože, zmrzlina, vanilková, punčová, jogurtová… Tie ovocné ani nečítam. Dobre, že už sezóna zmrzliny skončila.

Pred 15 rokmi sme mohli len snívať o proteínových náhradách sladkostí. V mojej mnohoročnej praxi delenej stravy sme mohli snívať o proteíne ako formenáhrady múky v dezertoch. A niečo ako kokosová, maková či mandľová múka by boli vtedy vrcholom blaha. Dnes bežne kúpime proteín,x príchutí, dnes by to šlo.

Ibaže to nejde. 

Niekoľko rokov boli tieto proteínové náhrady úplne fajn. Ale čím som staršia, tým mám s tým väčší problém. Začína mi vadiť tá proteínová pachuť . Jednoducho to nie je ONO!!

Aby bolo jasné, toto je môj úplne indivindi subjektívny názor na túto vec. Ak s tým ktokoľvek z vás problém nemá, je to super a ja vám všetkým prajem #eatclean. Ibaže ja s tým problém trocha mám.

Proteínové náhrady bohužiaľ až tak celkom nechutia ako tie tradičné sladkosti, po ktorých občas prahne moja duša. Sú síce fajn, ale nedokážu uspokojiť moju chuť na sladké. Fakt nič proti nim, výrobcovia sa ozaj snažia.

Moja skúsenosť je taká, že si môžem dať aj päť takýchto náhrad, no nakoniec si aj tak dám navyše aj tú originál precukrovanú sladkosť naviac. 

No to viete, ženy, naše chute a meniace sa hormonálne nastavenie v rámci jedného mesiaca. To vôbec nie je výhovorka, aj keď to čitateľom opačného pohlavia tak môže pripadať, možno by ste takýto jeden mesiac mali raz za život zažiť a hneď by ste nás ľahšie pochopili.

Takže. Niekedy treba dať tej hlave ten pocit, že sme v pohode a občas mu dáme aj ten biely cukor, po ktorom tak veľmi túži. Logicky, keď mám chuť na sladké, tak si vyberám to, čo ma naozaj uspokojí. A ono sa to fakt dokáže úplne v pohode zmestiť aj do kalorických tabuliek. Ak tam natrepem 2 proteínky, 3 banány, 5 lyžíc arašidového masla, ktorými sa snažím samu seba ošmejdiť a nakoniec aj ten veterník, lebo proste… tak ten kalorický príjem bude brutálne vyšší, ak by som si bola dala len ten veterník. A bola by som spokojná ja, moja hlava a aj kalorické tabuľky. 

Mám doma na skrini krabicu so sladkosťami. Zaviedla som ju pred pár rokmi, keď dostali moje deti z každej svetovej strany mikulášsky balíček a chcela som im príjem cukru trocha koordinovať. Jar, leto, jeseň, moji chlapci si prosia NIEČO Z MIKULÁŠSKEHO BALÍČKA. Akože totálny ignor, že im ten „mikulášsky balíček“ dopĺňam priebežne. 

Boli časy, keď som v záchvate túžby po sladkom zaútočila na tento ich „balíček“. Ale dnes už nie. Dnes si pri chuti na sladké vedome vyselektujem, po čom presne túži moja duša a bez výčitiek si to dám. A idem ďalej. Dnes už viem, že keď mám chuť na sladké, tak nemusím zjesť kilo cukru, ale stačí si dopriať niečo, čo neukojí iba chuť na sladké, ale aj uspokojí dušu a na nejaký čas upokojí ak mozog.

Tým nikoho nechcem navádzať na cheating. Komu dokáže chuť na sladké ukojiť proteín a proteínové sladkosti, kto má tak pevnú vôľu, že mu to stačí, tomu tlieskam, bravo! Kto však cíti, že v celoživotnom boji s kilami mu toto nestačí, ten nech si skúsi dopriať sladkú výnimku s tým, že si tú chvíľku maximálne vychutná, užije a potom dokáže pokračovať ďalej vo svojom boji. A naučiť sa to, čomu sa po krôčkoch učím ja, že ak jem v 98% správne, tak tá dvojpercentná výnimka raz za čas nemôže zbúrať všetko to, na čom som pracovala dovtedy. Občas človek potrebuje pauzičku na posilnenie a občerstvenie, aby mal silu pokračovať ďalej. Netreba sa hneď zrútiť, ako som to robila ja počas mnohých rokov.

Žijeme len raz a občas si treba dopriať.

#ripaskeza

Kliknite pre pridanie komentára

Napíšte odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.

Prihláste sa na odber noviniek

Futbal

Reklama

Viac v Ženský kútik

  • Starnem, no a? Starnem, no a?

    Starnem! No a?

    Nedávno som si pri pohľade do zrkadla uvedomila, že sa mi robia vrásky. Hej,...

  • Matka a deti Matka a deti

    Matka – špičkový atlét

    Keď som bola malá, mala som značne skreslenú predstavu o tom, čo to znamená...

  • Škandál Bratislavské módne dni Škandál Bratislavské módne dni

    Kauza módnych dní

    Na móle bratislavských módnych dní sa objavila aj kolekcia návrhárky pre plnšie dámy. V...

  • Cheat day - hamburger Cheat day - hamburger

    Cheat day – áno či nie?

    Jedni ho velebia, iní zatracujú. Cheat day je každopádne medzi fitness nadšencami celkom populárny...