Podľa doktorky Campbell-McBride množstvo chorôb začína v čreve. Ale ako je to možné?
Časť druhá: o dymiacich komínoch a svietiacej zelenine
Ešte som ani nezačala písať a už mi v hlave znie moja obľúbená pesnička od Imagine Dragons – woooo, I’m radioactive, radioactive… Koniec srandy, bohužiaľ som to myslela vážne.
Teória GAPS začína zjednodušeným pohľadom na fungovanie črevnej mikroflóry. Iste viete, že asi tak pol kila vašej hmotnosti tvoria obyvatelia vašich čriev. „Dobré“ baktérie nám pomáhajú pri trávení, zatiaľ čo tie „zlé“ (autorka ich rozkošne nazýva oportunistické) čakajú na príležitosť, aby nám mohli vyrobiť tráviaci či iný problém.
V zdravom čreve sa dobré baktérie nachádzajú priamo na črevnej stene, kde hrajú kľúčovú úlohu pri trávení. Vnútornú stranu čreva tvoria tzv. klky, ktoré z potravy vstrebávajú výživné látky. Dobré baktérie im nie len pomáhajú spracovať potravu, no najmä ich chránia, aby do tela nepustili žiaden sajrajt. A v zdravom tele tieto veci „fachčia“ ako majú.
Prúser nastane, keď sa v tele zníži počet dobrých baktérií. Tí malí protivní oportunisti sa začnú množiť a čoskoro napadnú črevnú stenu. Trávenie začne štrajkovať ako robotníci počas hospodárskej krízy. A poďho hnačky, zápcha, bolesti brucha. Áno, prakticky všetky potravinové alergie sa odhalia vďaka tráviacim problémom.
Zásadná otázka znie: ako sa do tela dostanú tieto baktérie?
Moderná medicína sa zhoduje na tom, že počas vnútromaternicového vývinu je črevo sterilné, nepracuje. Práve okamih pôrodu je prvým kontaktom človeka a týchto baktérií. Flóra matkinej vagíny je verným obrazom jej črevnej flóry. Počas tých pár chvíľ, kedy dieťatko prechádza pôrodnými cestami, má jedinečnú príležitosť načerpať základ vlastnej mikroflóry. (Milé mamičky, ktoré ste boli nútené rodiť sekciou, nemusíte sa cítiť vinné, príležitostí na získanie črevnej flóry bude viac.)
Práve získanie prospešných baktérií je jeden zo silných argumentov na podporu dojčenia. Dnes sa už aj do umelých mliek pridávajú probiotiká (t.j. „dobré“ baktérie), no nebolo tomu vždy tak. A čím je človek starší, tým je ťažšie zachovať rovnováhu vnútorného prostredia – práve kvôli prostrediu vonkajšiemu.
Ešte v období tesne po druhej svetovej vojne žili ľudia síce ťažko, no prakticky nepoznali moderné choroby – rakovina bola veľmi výnimočná, aj to si ju mnohí „prifajčili“. Potom prišlo obdobie „zlatej éry“ pesticídov a čoskoro aj antibiotík na podporu rastu kŕmneho dobytka. Nasledovali továrne, ktoré vypustili do ovzdušia množstvo ton ťažkých kovov a veľmi podobne fungujúce automobily. Dojčenie nahradilo kŕmenie umelým mliekom. Nejaký mudrc navrhol hormonálnu antikoncepciu, ktorá tisíckam žien rozhodila fungovanie vaginálnej flóry (t.j. aj flóry črevnej)…a do toho všetkého nám ešte buchol Černobyľ (woooo, I’m radioactive, radioactive...). Nasledovala éra plastov a konzervovaných polotovarov, plus celkové „zhovadenie“ jedálneho lístka v prospech nezdravých maškŕt. O tom, že sa k nám dováža druhotriedny tovar oproti Rakúsku, sa dnes už nemlčí.
Práve tieto faktory – antibiotiká, znečistenie a nevhodná strava – krok za krokom systematicky decimujú zdravie populácie. Každá generácia sa rodí s väčšou záťažou, v každej ďalšej generácii sa zvyšuje percento detí, ktoré trpia alergiami, exémami, poruchami učenia či autizmom…
