Ľudia sú rôzni. Niektorým zabehnuté chodníčky prinášajú potrebný komfort. Iní zase radi skúšajú a experimentujú. Patrím k druhému typu. Rada sa zamýšľam nad vecami a skúmam ich a často mám v hlave otázku „Čo ak?“
Moje „čo ak“ sa dostalo aj do oblasti stravovania. Bez rafinovaného cukru sa budete cítiť lepšie… Hmm, keksíky a čokoládky milujem… Ale čo ak? Vyskúšala som na pol roka. Úžasný rozdiel. Stačí prekonať prvé tri, štyri týždne absťákov a ste v hre. Problémom je ale moja vášeň vypekať koláčiky a tortičky tradičných sladkých chutí. Poďakovala som teda tomu krásnemu polroku za novú skúsenosť a išla ďalej.
Vraj bez kávy sa dá žiť. Dokonca život bez nej bude lepší. Prišiel šok. Stačí ju vraj ráno vymeniť za čerstvo odšťavené ovocie a pridať si čaj maté. Neverííím. A preto vyskúšam. Dali sme si s kávou zbohom na jeden rok. Naozaj sa to bez nej dá, dokonca som mala pocit, že sa mi aj žije akosi ľahšie a so zdravším pocitom. Ale láska je láska, vrátila som sa k nej a poďakovala za skúsenosť.
A potom prišlo ďalšie „čo ak.“ Kniha Štíhla potvora odštartovala ďalšiu etapu môjho života. Slová z nej sa mi zavŕtali okamžite do mysle a nešli z nej von. Mäso nie je zdravé, doslova sa napchávate zdochlinami. Mlieko, vajcia sú plné hormónov a antibiotík. Zvieratá trpia. Planéta trpí. Vegánstvo je spôsob ako pomôcť sebe, zvieratám aj planéte. Idem do toho! Hneď! Nasadenie 100%. Sú ale veci, ku ktorým len vôľa a dobrý zámer nestačia. Treba k nim aj vedomosti a nie malé. A to je vec, ktorú som podcenila priveľmi. Znižovanie hmotnosti som najprv vítala s úsmevom. Ale keď prichádzal čoraz častejšie aj pocit únavy tak veľkej, že som mala problém aktívne viesť svoj život, vedela som, že niekde robím chybu. Lekárka ma so záujmom vypočula, vysvetlila výživové hodnoty jednotlivých potravín. Ja som prehodnotila svoje rozhodnutie, urobila zopár ústupkov, doštudovala príjem bielkovín z rastlinnej stravy a vitamínu B12.
A pokračovala som len vo vegetariánstve. 5 rokov sme boli najlepšími kamošmi. Ja som mu venovala svoj čas študovaním a varením vyvážených jedál a na oplátku som dostala energiu a spoznala toľko skvelých chutí. A energia nebola len taká hocijaká. Držala sa ma konštantne. Toto obdobie, ako zatiaľ jediné v mojom živote, bolo spojené s naozaj pravidelným cvičením. Mohla som cvičiť každý deň doma skvelé zostavy od trénerov modeliek z Victoria’s secret a zabehnúť i dvakrát do týždňa do fitka. Zrazu to nebolo také náročné. Vegetariánstvo ma v tomto smere prekvapovalo každý deň. Takže, cítim sa skvelo, mám energiu cvičiť, pomáham z časti zvieratám i planéte. Môže toto niečo narušiť?
U mňa zmena nastala príchodom jedného dieťaťa, a potom druhého. Prebdené noci, nechuť stráviť v kuchyni čas prípravou dvoch niekedy až troch rozličných jedál. Výčitky v mojej hlave boli, ale rozhodla som sa myslieť inak. Nie je to o princípe všetko alebo nič. Mám dni bez mäsa a mám dni s mäsom. Obmedzujem ho do takej miery, do akej v súčasnosti siahajú moje možnosti. Nerobím teda nič, robím niečo. A aj to sa predsa ráta.
Článkov, štúdií a štatistík o prospešnosti vegánstva alebo vegetariánstva sa dá nájsť dosť. Otázne je, koľko ľudí je ochotných sa aspoň malou troškou odkloniť od zabehnutých chodníčkov.
Autor: Miroslava Škvareková
Futbal
