Usádzame kolektív pri stručnom zhrnutí toho, čo rozhodlo o prvom tohtoročnom finalistovi Ligy majstrov.
Predslov z Moravy: Viete aký je rozdiel medzi snehom v Mníchove a v Manchestri? V Mníchove na ňom hral útočne najprašivejší Bayern za posledné dva roky, v Manchestri to bol Paríž, ktorý bol po druhom góle súci na toľko kúskov, čo poniektorí z nich pamätajú z onej pamätnej noci v Barcelone. Koniec predslovu.
Peťo
Keď poskladáš mužstvo z Neymara, zraneného Mbappého, ktorého radšej na ten sneh nepostavíš, lebo vieš, že to nemá význam (a za to ťa uznávam Mauricio) a k nim doložíš indiánov, ktorí boli na ihrisku lepší len v jedinej činnosti oproti súperovi a to v rozhadzovaní rukami. V druhom polčase im šlo dobre aj zbytočné okopovanie súpera za stavu 2:0.
Ono hrať proti v súčasnosti asi najlepšej obrane na svete nie je žiadna hitparáda. V odvete keby Paríž postavil aj 6 Neymarov a 5 Kylianov, tak cez Diasa by dnes neprešla lopta hoc by sa hralo do rána. Parížania aspoň ukázali, že sú psychicky stabilní ako Hažlín v derby proti Beloveži. Lebo čo ťa nezabije, to ťa posilní. Možno pošle na PNku, ale aspoň nezabije.
Aby som nebol len negatívny voči šalátu, ukázali aj jednu pozitívnu vec a to bolo striedanie Paredesa. Som rád, že ho najbližšie uvidím až na jeseň. Dúfam.
Gratulujem City k postupu a Parížu, že to dohrali len s jednou červenou, pretože súci boli aspoň na tri.
Timo
Očakávaní veľa, pocity mierne, Mbappé sedí, bude to biedne. Toť veršík na úvod mi dával nádej na svetový futbal dovtedy, kým sa Neymar prvýkrát nestretol 1vs1 s Walkerom (MOTM). Kým sa Eisele chytil na číslo Dialla a Jurko stihol priklincovať nejakú tu humoresku bez humoru, bolo asi aj po zápase. Paríž s herným prejavom a snahou, že ešte aj umývanie auta počas búrky je viac prínosné, Skyblues presnou s tým pokojom na kopačkách, o ktorom Pepe toľko kecal na tlačovke.
Display tohto stretnutia sa ukázal ešte do polčasu. Manchester pokojne s vedením, PSG každým útokom slabšie, statické a potom je tu Neymar, čo sa snaží navariť z vody proti bloku Dias Walker… zabudni ombre. (Dias MOTM2) O finále sa hrá srdcom, dušou aj kvalitami. Di María maximálne nohami. Totálne neprofesionálny zákrok vyústený z frustrácie a zbabelosti. Neskôr taktický mega ťah Pochettina, že ideme niečo so zápasom spraviť. Danilo hore Paredes dole. To je také striedanie, že síce som si v noci rozbil mobil, ale zato som aj stratil peňaženku.
Kimpembe a Danilo ešte záverečnými likvidačnými chvatmi len dokázali bezmocnosť parížskych a keby má mať tento príbeh záver, bol by ním Neymarov priamy kop smerujúci nikam. MCFC sú for the first time vo finále a tá ich radosť len odrážala emóciu, ktorú im šejkovci z vedenia dávali každoročne na vrchol nástenky klubových povinností.
