V utorok dopoludnia zazrela svetlo sveta reprezentačná nominácia Slovenska. Teda len tá tréningová, či kempová, teda nie celková turnajová. Ak ste sa stratili, sme v tom spolu. Objímam kolektív pri pohľade na to, čo sme sa teda mohli formou tlačovej konferencie Štefana T. dozvedieť.
Písal sa pondelkový /17. máj/ podvečer a ja si pred odchodom na 3,14vo ešte vymieňam pár úsmevných hlasoviek s Mišom S., toho času hráčom poľskej Cracovie Krakow a niekdajším reprezentačným obrancom. Témou je okrem iného aj môj výtvor ideálnej nominačky Slovenska na EURO skrz Transfermarkt, v ktorej som ho prirodzene nemohol vynechať. Že ostal na sekundu šoknutý, keď to zazrel na insta mysliac si, že to už oficiálna správa. Uviedli sme veci na pravú mieru a dobre bolo. Ale to utorkové doobedie. To som ostal šoknutý ja. A nie že sekundu.
Kebyže ideme na Euroturnáment s tým, čo vyšlo von, ta kľudne nech donominujú San Maríno, aspoň bude jeden adekvátny súper. Pre nás. Ja som oddaný fanúšik a roky /aj keď niekedy s ťažším názorom/ prihliadam žiaľ tomu, ako reprezentačné kruhy opúšťa styk s realitou. Už neraz som písal, že Sokoli nominujú to čo majú, lebo inak by nenominovali. Ale toto? Ani Svätá Lucia by nevzala do repre hráčov, čo za tri mesiace odohrajú dokopy toľko minút, že spolu to nevyjde ani na jeden zápas… možno ani s predĺžením. Potešil /rozumej oddialil zrútenie/ som sa po tom, čo Štefan na tlačovke dodal, že viaceré mená ešte nemôžu prísť skrz klubové povinnosci. Ale tamto na ešte jeden samostatný článok… abo i na päť, musím sa opýtať Peťa či má čas.
Dostatočne ma zaujali mená, ktoré na turnaj i tak pôjdu a už ich /asi/ nevyruciš nijak raz. Denis Vavro hral v prvých troch mesiacoch roku 2021 viete koľko? 1 minútu. 60 sekúnd. Málo. Menej. Huesca si ho vzala na hosťovanie a hrať ho nechala od konca marca. Necelé dva mesiace, this is new reprezentačná forma. Huesca, čo sa celý rok trime v La Lige jak ja na chémii v treťom na gymku. A ešte tréner dobrovoľne prizná, že DV je jeden z najlepších slovenských obrancov. Thajak. Poďme ale ďalej a roztočme kalendár o čosi viac do dní minulých. Trebárs do februára. Krásny mesiac. A bol určite aj pre Stana Lobotku, pretože ten si vtedy zahral poslednýkrát futbal. Odvtedy strávil na ihrisku 8 minút. A potom počujete trénera, že si musia Lobotku nechať v Neapole, bo že povinnosti… potom už že operačný zákrok. Get well soon mate, zranenia a žiadny cash v bare dze neberu kartu neželám nikomu.
My ideme na EURO a zrazu sa do výberu prikotúľa Erik Jirka. Akože fajn, každý hráč s aspoň troškou ofenzívy je nám dobrý, lebo inak ani vizuálne. Erik aktuálne hrá v druhej španielskej za Mirandes, gól naposledy z januára. Sedí, miestami pár desiatok minutáže. Ale why not. Horší jak Rusnák nebudeš, chlope. Útok ideme bomby, Michal Ďuriš in da haus. Góly? Načo, reprezentujem Slovensko, tam ideš aj keď ich nedávaš /posledný z decembra, len aby ste mi verili/. Minúty? Načo, polčas sem, pár minút tam. Bravó. Och nech ide, nech ide a nech hrá aj od začiatku. Pau Torres oder Laporte ho vyšikujú zo šestnástky skôr, kým stihne povedať metlobal. Alebo že aká krajina, taký Giroud.
Mávam pocit, že ľudia najvyššieho futbalového rangu na Slovensku by potrebovali lekciu toho, že tlačová konferencia je o oboznámení verejnosti a nerozoberajú sa na nich len pekné veci. A že keď dostaneš otázku na telo, odpoveď „ja som si to vydiskutoval“, „on je dobrý hráč“ alebo „nebudem vynášať z kabíny“ sú od veci. A aj na dve veci.
Na tréningový kemp teda vyrážame v zostave, ktorú by podľa jej formy potrápil i výber mongolských youtuberov. Lebo odhodlanie je viac jak meno. Sa opýtaj Kanétho, ci povi. Pri ďalšom reprezentačnom názore už Doskorého čítania, ctený kolektív.
