My, Slováci, nie sme prvoplánoví patrioti. Na rozdiel od Američanov nemáme pred dverami vyvesenú vlajku, nespievame hymnu na začiatku vyučovania a neučíme sa naspamäť prezidentov a ústavu (i keď, úprimne, tých našich prezidentov ako-tak ovládame, nebolo ich až tak veľa, no zas ústava nemá šancu, keďže sa už stihla zmeniť a je – na rozdiel od Americkej – straaaaaašne dlhá). No v každom roku sú udalosti, pri ktorých tasíme vlajky, spievame hymnu a skandujeme jedna radosť.
Hokejové majstrovstvá sú skvelý príklad. Naši chlapci sú už nejkaý ten piatok členmi svetovej hokejovej elity. Občas sa im darí viac, občas menej, no fandíme. Aspoň… aspoň kým sa im darí. Ak nie, prejdeme na hromženie a nadávanie.
Uvedomila som si zvláštnu vec. Fandenie je ako manželstvo. Keď som pred oltárom sľubovala vernosť manželovi, v texte bola dôležitá poznámka: v zdraví aj v chorobe, v bohatstve i chudobe, v šťastí i nešťastí… V DOBROM AJ V ZLOM.
Nie je to naše fandenie pokrytecké? Kým sa našim darí, sme nadšení, až sa steny otriasajú. No keď sa šťastena otočí na stranu súpera…. Och! Veď by sme tých chudákov rozniesli v zuboch. A pritom, ruku na srdce, kto z krčmových kritikov by bol schopný odohrať zápas namiesto nich, a najmä, odohrať ho lepšie?
Pri fandení sa proste musíme zmieriť s tým, že nie každý deň je nedeľa. Občas to proste nevyjde. O tom je šport! Nie nadarmo sa hovorí – ber to športovo… Musíme sa naučiť prehrávať. Snaha občas nestačí. Veď je to ako v manželstve. Nie každý chlap je všestranný domáci kutil, nie každá žena je profesionálna kuchárka. A hoci sa snažia, výsledok nemusí zodpovedať očakávaniam. Polica je primontovaná nakrivo, fašírky prihoreli. Stáva sa. Je to dôvod na rozvod? Nie…! Veď sme si predsa sľúbili, že budeme spolu v dobrom aj v zlom…
Našim hokejistom zatiaľ ide karta, to bez debaty. Najmä ten nervy drásajúci záver proti Rusom bol fenomenálny. A podľa istej konšpiračnej teórie by sme mali mať dobrý rok, keďže máme pravicovú vládu, ha ha…
No už dnes alebo zajtra sa môže stať, že to proste nevyjde, že na niekoho nebudeme stačiť. Je to dôvod prestať fandiť? Nie! Ak fandíme, potom v dobrom aj v zlom, pri víťazstvách, remízach i prehrách. Napokon, aj počas našej „zlatej“ sezóny sme jeden zápas prehrali (myslím, že to bolo práve s Ruskom). Proste sa otrasieme a ideme ďalej. Slovenskoooo!!!
Chlapci, beztak ste v súčasnosti tí najlepší hokejisti, čo môžu hájiť farby nášho národa!
