Zhadzovanie váhy v bojových športoch: Ťažšie než samotný boj?
Pri pohľade na MMA zápasníkov v rôznych váhových kategóriách, je možné si veľmi ľahko všimnúť, že tam niečo nesedí. Je zjavné, že váha v ktorej zápasia absolútne nekoreluje s ich výzorom a stavbou tela. Ako je to ale možné?
Pri pohľade na MMA zápasníkov v rôznych váhových kategóriách, je možné si veľmi ľahko všimnúť, že tam niečo nesedí. Je zjavné, že váha v ktorej zápasia absolútne nekoreluje s ich výzorom a stavbou tela. Ako je to ale možné?
Je samozrejmé, že pohľad cez obrazovku skresľuje a pri nízkom telesnom tuku vyzerajú bez hornej časti odevu svaly väčšie a tvrdšie. Aj tak ale nie je možné, aby na prvý pohľad chlapi-gorily zápasili v kategórii do 84 kilogramov. Spôsob, akým sa v bojových športoch, a hlavne v MMA, zhadzuje váha, je proces, ktorý je všeličo, avšak určite nie zdravé chudnutie do formy. V tomto článku predstavím stratégie, ktoré zápasníci používajú, aby sa zmestili do požadovaného váhového limitu a aký to ma vplyv na boj. Ak ste o tom ešte nepočuli, môžete ostať prekvapení.
Na začiatok je potrebné poznamenať, že drvivá väčšina fighterov neváži viac preto, že by výrazne zanedbali svoj tréning alebo stravu a potom sa to snažili dohnať. Je zjavné, že mimo prípravy na zápas si možu dovoliť viac, neznamená to však, že priberajú kvôli fastfoodu (až na výnimky ako Paddy Pimblett). Vážia viac proste preto, že to je ich prirodzená váha. Dajme si príklad: 85 kilový zápasník, ktorý bojuje v UFC je dva mesiace po svojom zápase, počas ktorých síce trénoval, ale nie naplno. Veľa času venoval oddychu a doliečeniu zranení. Čaká ho dvojmesačný tréningový kemp, počas ktorého bude trénovať aj trikrát denne (čiže nerobiť nič iné okrem tréningu, spania a jedenia). Na základe vysokého výdaju energie počas kempu zhodí za prvý mesiac prirodzene 3 kilá bez prísnej diéty. Do zápasu mu ale ostáva mesiac a jeden týždeň, pričom sa musí zmestiť do váhovej kategórie 70kg. Na to, aby mohol zvládať ťažké tréningy, nemôže byť v silnom kalorickom deficite, keďže by nemal energiu na tréning. Naopak, potrebuje veľmi veľa živín aby mohol ideálne pokračovať v tréningovom procese. Jeho váha sa na konci kempu zníži na 80 kilogramov. Do zápasu ostáva ale už len týždeň a cieľová váha je 70 kilogramov. Najťažšia fáza začína práve teraz.
Končia sa ťažké tréningy a prichádza prísna diéta s nízkym obsahom sacharidov a soli. Sacharidy viažu na seba vodu a sodík v soli udržiava vodu v tele. Obidve veci sú maximálne nežiadúce. Tak sa automaticky váha znižuje, jednak kvôli spálenému tuku a takisto kvôli nižšiemu obsahu vody v tele. Strava teda pozostáva takmer výlučne z proteínov a tukov. Posledných 5 dní pred vážením je ale váha stále 78kg, čo je bohužiaľ ďaleko od limitu 70kg. Najväčšie zhadzovanie prichádza teraz.
Teraz prichádza na rad silná dehydratácia organizmu. Najbežnejšia metóda je vypitie 7,5 litra vody 5 dní pred vážením, na štvrtý a tretí deň sa vypijú už „len“ 4 litre. Pri takomto množstve tekutín sa telo dostane do stavu, kedy začne zo seba výrazne dostávať vodu, nielen tú čo práve prijalo, ale aj tú čo v sebe malo už predtým uloženú. Telo totiž začne deregulovať aldosterón, hormón ktorý udržiava v tele sodík a vyplavuje draslík. Na druhý deň pred vážením je to už len 1,5 litra vody (niekedy menej) a deň predtým to je max. pol litra. V deň váženia sa neprijímajú už žiadne tekutiny. Ak by to záležalo len na tomto, tak to by bolo celkom „easy“ naliať sa vodou, chodiť na záchod 20-krát denne a potom si veselo vkročiť na váhu s ideálnou hmotnosťou. Bohužiaľ, tu sa to nekončí.
Niekoľko dní pred zápasom sa začína samotné potenie vody, pre ktoré sa využíva fyzická aktivita ako beh, lapovanie, grappling, bicykel – skrátka to, čo zápasníkovi vyhovuje najviac. Ako pomôcky sa používajú saunové obleky (vyzerajúce trochu ako habity UFO), prenosné sauny (niečo ako malé stany do ktorých sa je možné zabaliť, okrem hlavy), klasické sauny, a horúce kúpele či rôzne zábaly. To, koľko zvyknú bojovníci dostať zo seba vody, je samozrejme individuálne a záleží na viacerých veciach ako celková váha tela, stavba tela (pomer tuku a svalov), zdravotný stav alebo genetické predispozície. 7 kíl je však bežné číslo. Veľa z nich používa aj prírodne diuretiká (silné diuretiká sú na zozname zakázaných látok).
Je deň pred zápasom, prišiel čas váženia. Bojovník sa postaví na váhu, tá ukáže 70,3kg (váhový limit ľahkej váhy v MMA), celkovo toľko váži asi 20 min. Hneď po zvážení sa začína hydratácia organizmu a doplňovanie živín. Telo dokáže vstrebať maximálne liter vody za hodinu, nemá teda zmysel za hodinu vypiť viac. Po zvyšok dňa teda bojovník už len pije vodu, je, suplementuje sa a spí. V minulosti boli povolené aj infúzie, ktoré pomohli zápasníkovi sa zregenerovať ešte oveľa rýchlejšie. Tie sú už ale zakázané. Do zápasu prichádza v normálnom stave a s váhou 80kg.
Ako vidíte, celý ten proces nie je vôbec ľahký a takmer na každom galavečeri UFC sa stane, že minimálne jeden bojovník nesplní váhový limit, alebo sa niekto na váhe klepe z dehydratácie a pomáhajú mu na ňu stúpiť. A to sa bavíme o najlepšej organizácii sveta, kde sú tí najväčší profesionáli. V prípade, že bojovník váhu nesplní, odovzdáva časť svojej výplaty súperovi, pri vysokých prekročeniach sa môže zrušiť zápas. Ak ide o titulový zápas, vyzývateľ môže síce vyhrať zápas, ale nie titul. Aj to sa už stalo. Ak nenaváži šampión, titul automaticky stráca a môže ho vyhrať v danom zápase len vyzývateľ. Ak vyhrá zápas šampión, titul ostáva naďalej vakantný.
Riziká radikálneho zhadzovania váhy
Netreba byť MUDr. aby si človek domyslel, že to nie je zrovna zdravá záležitosť. Najväčším nebezpečím je zlyhanie obličiek a mŕtvica. Medzi menej závažné patrí omdlenie, depresia, obličkové kamene alebo zhoršenie kognitívnych schopností. Odvodňuje sa takisto mozog, čo pre neho nie je zdravé. Čo sa týka dlhotrvajúcich problémov, poškodenie obličiek alebo iných orgánov je tiež reálne.
Samozrejme sa tieto prípady nestávajú často, avšak nejeden zápasník už skončil v sobotu večer nie v klietke, ale na JISke. Obzvlášť nebezpečné to je, ak sa vyskytne akákoľvek zdravotná komplikácia, ktorá zadržiava vodu v tele a bojovník sa ju aj tak snaží stratiť. V najextrémnejších prípadoch sa môže objaviť až smrť. Raz za pár rokov sa médiami preblysne aj informácia, že nejaký fighter zomrel kvôli nezvládnutému zhadzovaniu.
Ako to ovplyvňuje výkon zápasníka?
Odpoveď na túto otázku je diskutabilná a veľmi individuálna, dá sa však povedať, že väčšina zápasníkov sa dokáže za deň po vážení dostať do takmer plnej formy, inak by to nerobili. Záleží však, aký výrazný weight cut to bol, aká bola regenerácia a ako sa dokáže niekto vyrovnať s psychickou stránkou veci. Bolo by však určite zaujímavé, ak by sa na danú tému pozreli viaceré vedecké štúdie. Všeobecne sa ale dá povedať, že jeden deň na regeneráciu je dosť a zápasníci sa stihnú dať do poriadku.
Prečo bojovníci nezápasia vo svojich váhových kategóriách?
Celý proces zhadzovania sa opiera o fakt, že výhoda vo veľkosti a váhe je v bojových športoch veľmi užitočná, najmä čo sa týka grapplingu. A keďže zhadzovanie váhy praktizuje takmer každý, ten kto to nerobí, stavia samého seba do veľkej nevýhody. Výnimkou sú ťažké váhy, ktoré majú do najbližšej nižšej váhovej kategórie ďaleko. Avšak, v UFC je limit v ťažkej váhe 120kg a nájdu sa aj zápasníci, ktorí zhadzujú aby sa do neho vošli.
Niektorí zas majú na svoju výšku krátke rozpätie rúk, čo sa dá považovať za nevýhodu a aj keď sú veľmi svalnatí, snažia sa svoju váhu za každú cenu znížiť, aby mohli bojovať s nižšími bojovníkmi s menším rozpätím. Alebo sa im prestalo dariť vo svojej pôvodnej váhovej kategórii a chcú skúsiť svoje šťastie v inej.
Niektorí zápasníci na váhovej výhode doslova vybudovali svoj štýl boja. Napríklad známy český fighter Karlos Vémola váži počas tréningu kľudne aj 105kg, pričom väčšinou zápasí vo váhovke do 84kg. Po brutálnom zhadzovaní váhy prichádza do zápasu s váhou 98-100kg a svojho protivníka valcuje svojim zápasníckym štýlom, kedy berie oponenta na zem a zostáva v hornej pozícii, kde ho zasypáva údermi alebo sa snaží o páku. Jeho protivník má problém sa zo spodnej pozície dostať, hlavne kvôli Karlosovej sile a váhe.
Ďalší skvelý príklad je UFC bojovník Paulo Costa, ktorý takisto váži v tréningu cez 100 kg, ale tiež zápasí vo váhovke do 84kg. On však využíva svoju veľkosť a váhu na využitie sily v úderoch a kopoch a pri obrane proti takedownom. Pred jeho posledným zápasom vytvoril škandál, kedy pár dní pred zápasom vyhlásil, že nie je v stave daný váhový limit splniť. Jeho súper Marvin Vettori súhlasil s presunom zápasu do poloťažkej váhy (93kg) a videli sme úplne neskutočný zápas, ktorý na body vyhral Marvin. Viacerí sa pozastavovali nad tým, či by mali takisto veľa energie na 5 kôl aj v prípade, keby mali za sebou extrémne zhadzovanie.
Posledný z mnoho príkladov je Daniel Cormier, bývalý šampión poloťažkej a ťažkej váhy v UFC. Svoju kariéru začal v ťažkej váhe, šampiónom sa v nej ale stal jeho tréningový partner a kamarát Cain Velasquez, s ktorým zápasiť nechcel a jeho cieľom bol samozrejme titul. Prešiel teda do poloťažkej váhy, pričom jeho váha v tréningu je zvyčajne okolo 111kg. Zhadzovanie do 93kg mal teda tiež veľmi náročné, avšak jeho váhová výhoda v zápasoch bola zrejmá a pomohla mu porážať jeho protivníkov zápasníckym štýlom, keď si hádzal 100 kilových chlapov ako bežný človek svoje ročné decko do vzduchu. Neskôr sa však do ťažkej váhy vrátil, kde sa stal takisto šampiónom. Pred jeho MMA kariérou bol olympijský zápasník, olympiády v Pekingu v roku 2008 sa ale nezúčastnil, lebo nezvládol schudnúť do kategórie do 97kg a zlyhali mu obličky. O pár rokov neskôr avšak 93kg kategóriu v MMA spĺňal (našťastie) bez zlyhávania obličiek. Vidíme, že správnou diétou a metódami zhadzovania sa dá toho zmeniť veľa.
Výnimky potvrdzujúce pravidlo?
V svet MMA je ale aj dosť zápasníkov, ktorí po presunutí sa do vyššej váhovej kategórie začali mať výrazne lepšie výsledky. Samozrejme, mohol za tým byť aj posun v bojových schopnostiach, je ale veľká šanca, že keď prestali hnať svoje telo do limitu, začali mať lepšie výkony už len preto. Napríklad Robert Whittaker mal vo welterovej váhe zmiešané výsledky, potom sa ale presunul do strednej váhy, kde vyhral titul, ktorý stihol síce už aj stratiť, ale znovu si dokázal vybojovať odvetu s šampiónom Adesanyou, ktorá sa odohrá na začiatku budúceho roka.
Anthony Johnson trápil svoje telo do poslednej kvapky, keď zápasil vo welterovej váhe do 77kg kde mal výhry aj prehry, postupne ale prešiel až do poloťažkej váhy, čiže do 93kg, kde sa až 2-krát prebojoval k súboju o titul, obidva súboje avšak prehral. Aj tak však dokázal poraziť obrovské mená v poloťažkej váhe a nestačil len na šampióna.
Alebo Charles Oliveira, ktorý počas svojej kariéry v perovej váhe nesplnil váhový limit 4-krát, bol nútený prejsť do ľahkej váhy a v nej tento rok po dlhých 11 rokoch v UFC vyhral titul.
Tých príkladov je omnoho viac, stačí spomenúť mená ako Dustin Poirier, Jorge Masvidal, Dan Hooker, Gilbet Burns…
Samozrejme častokrát sa to deje skôr opačne a zápasníci prechádzajú do nižšej váhovej kategórie, kde sa im začne viac dariť. Tam ale častokrát ide o to, že boli nedisciplinovaní čo sa týka svojej diéty a rozhodli sa ju vylepšiť, čo malo za následok schudnutie zbytočného tuku. Takisto platí, že primerané odvodnenie sa, ktoré nie je zdraviu nebezpečné je skvelý spôsob ako sa do nižšej váhovej kategórie zmestiť a bolo by chybou, ak by to zápasníci nevyužívali. Horšie však je, že častokrát sa to zneužíva a ide sa za zdravé limity ľudského tela.
Príklady, kedy zápasníkom pomohla úprava váhy smerom dolu je takisto veľa. Alexander Volkanovski začínal vo váhe do 84kg, šampiónom sa ale stal vo váhe do 66kg. Jared Cannonier začínal v ťažkej váhe a teraz zápasí vo váhe do 84kg. Michael Bisping začínal vo váhe do 93kg, šampiónom sa ale stal vo váhe do 84kg.
Ako vidíme, je to teda veľmi individuálne a každý zápasník musí poznať svoje telo najlepšie. Čo sa ale jednoznačne dá odsúdiť je brutálne zhadzovanie váhy, pri ktorom zápasníci ohrozujú svoje zdravie a reputáciu celého športu. Čo sa s tým dá spraviť? Sú viaceré možnosti. V singapurskej organizácii ONE sa robia testy hydratácie organizmu a ak je zápasník v deň váženia viditeľne dehydrovaný, nemôže nastúpiť a bojovať. Je to viditeľné na fakte, že všetci zápasníci, ktorí prišli do ONE z iných organizácii, zápasia minimálne o jednu kategóriu vyššie, než predtým. Veľkou pomocou by takisto bolo viac váhových kategórii, kedy by si zápasníci mohli vybrať a nájsť si váhovku, do ktorej by síce zhadzovali, ale nie tak extrémne. V USA nie je však také ľahké niečo zmeniť, keďže pravidlá určujú atletické komisie a podobné rozhodnutia záležia na nich. Je však nepochybné, že isté kroky je spraviť potreba.
Pre niektorých zápasníkov je extrémne dôležitá, pre niektorých menej. Generálne však je to významný faktor. Je jasné, že sa budú zápasníci snažiť o svoju výhodu, aj keby ich to malo stáť v budúcnosti zdravie, keďže majú tie najvyššie ambície a ak im to má pomôcť vyhrať, tak to spravia. Podobne je to aj v iných športoch. Ako sa však hovorí, neviň za to hráča, viň za to hru. Atletické komisie a organizácie by mali zaviesť tvrdšie pravidlá čo sa týka zhadzovania, keďže tu ide o ozaj nebezpečnú hru. Spôsoby na to sú a neexistuje dôvod, prečo by sa malo s týmto ďalej čakať.
