Keď hrdosť národná nie je náhodná

Budem úprimná. Keď začínala olympiáda, povedala som si – ach jaj, hokej. To zas bude trapas. Veď popravde, keď sme ani za čias „zlatých chlapcov“ nedokázali výrazne zabodovať pod piatimi kruhmi, čo to asi bude teraz? A prvé dva zápasy… nic moc. Vlastne skoro katastrofa.

Lenže potom sa niečo stalo. Do brány sa dostal Rybár, level expert, ktorý to zahraničným útočníkom veľmi sťažil. A ešte sa v médiách objavil akýsi Jurko, čo mu sotva zaschla tinta na občianke a ešte ani poriadne nezarastá, ako nový hokejový zázrak. 

Zo základnej skupiny sme postupovali s nie práve najvábnejšou bilanciou. Lenže potom prišlo exemplárne potrestanie Nemcov a zrazu sa v nás všetkých prebudila národná hrdosť. Tak sme poslali domov aj USA (aj s množstvom politických hejtov na sociálnej sieti). A už sme vedeli, že budeme prinajhoršom zemiakoví.

Fínske sFine nás síce vyradili z boja o najcennejší kov, ale – a to treba uznať – bolo to tesné. A len pred pár hodinami sa v krátkom časovom slede ozvali štyri volania GÓÓÓL a naši mlaďáskovia si zavesili na krky bronzové medaily. Pecka.

Na niečo som prišla…

Keď pred dvadsiatimi rokmi hrali „zlatí chlapci,“ mala som pocit, že sa niektorí z nich snažili byť silou-mocou za hviezdy. Dnes som sa dívala na neskutočne zohraný tím, kde si chlapci pomáhali, všetci makali. Disciplína, len minimum chýb a vylúčení. Nádhera.

Pán Ramsay dostal pred pár rokmi ruinu tímu, ktorý bol len tieňom toho spred dvadsiatich rokov. A dnes si môže povedať, že trénoval bronzových medailistov z olympiády. Nie som taká expertka, aby som dokázala jednoznačne určiť, ako sa mu to podarilo, ale – je najdôležitejšie, že to vyšlo. Dnes môžeme bez nadsázky povedať, že náš národný tím patrí medzi svetovú elitu.

Posledné dva týždne som mala o pár dôvodov viac na skoré vstávanie a infarktové stavy. Zápas s USA som dopozerala zo záchoda, z toho včerajšieho mám migrénu. Nevadí. Rybár si ustrážil sieť a náš „malý“ zázračný Jurko sa navždy zapísal do olympijských štatistík. 

Chlapci, ďakujeme. Ste proste super. Oficiálne bronzoví, ale pre nás zlatí.