Spoza piva sólo verzia: Manchester City – Liverpool (review) 

Peťo bol na víkend v Bardejove. Nevideli sme sa, ale prítomnosť bolo cítiť na avizovanom krachu pivnej burzy v okolí Nízkych Beskýd. A v nedeľu sa hral megazápas Manchester proti Liverpoolu. Aké to bolo? Dozviete sa nižšie, usádzam kolektív. 

V tabuľke ich delí jeden bod a na ich výkony sú tie najprísnejšie kritériá. Nie, nehovorím o Trebišove a Petržalke. Po suchom vtipe na úvod sa vizuálne presunieme na Etihad Stadium, kde bol v nedeľu pripravený výkop azda najväčšieho zápasu anglického futbalu od príchodu 2zero22. 

Od Liverpoolu sa čakal dynamický totálny futbal, v ktorom vie každý dokonale o tom druhom a keď príde na útočné veci, nepredbehol by ich ani Breivik. City na druhej strane jedenásť (hej 11, bo brankár u Pepa Guardiolu by na Slovensku vyhral kráľa strelcov). Späť k téme. Jedenásť hráčov, čo menia pozície, rozostavenie, nálady aj prístup k hre v rámci desiatok sekúnd. 

MCFC išlo do vedenia už päť minút po výkope zásluhou jedného z najväčších ballerov súčasnosti, hats off KDB. Po akcii jak Timo v dobrej forme pri plejstejšn vyrovnával Djogo Žota a Pep len kukal, že dze co a kukal na hodinky, že kedy už pridze nazad Dias. Chlapci zle je. 

Ale to necelú dešku pred polčasom vykutral Gabi Jesus, som dlho nevidel. Labutie jazero súhra jak akvabely a 2:1 pre domácich. Druhý polčas sa ešte len spamätával z hvizdu a Mané už dokonal to, za čo je platený.

Vyrovnávačka uzavrela skóre na finálnych cvaj ku cvaj. Zápas brutálny. Hore dole, ofenzívny futbal, nervy na hrane diplomatickej futbalovej hitparády a to najlepšie, čo dnes môžete skrz guľatú nádheru vidieť. Paradoxne, v tabuľke ostali zas bod o bod. Nevadí. Titul vyhrá Liverpool. 

Všetkým veľa radosti a zdravia a keď sa pýtate, ako sa po anglicky povie PrePánaJána, tak je to For Mr. John. Čau kolektíve.