Keď som svojho času písal článok o nočnej turistike, ani sa mi nesnívalo, na aký ďalší level túto moju záľubu posuniem. Lenže potom som si kúpil SUP, stand up paddleboard, a stala sa z toho láska na prvý pohľad.
Veľmi rýchlo som túto nafukovaciu, na vode neposednú dosku skrotil a začal som z nej žmýkať jej potenciál čo to dá. Veľké vodné nádrže, malé jazerá, rieky, celodenné výlety, preteky, v každom ročnom období… Čo tu chýba? Áno, nočná jazda, ou jes.
Už ich teda mám za sebou niekoľko. „Nebojíš sa?“, znie často otázka. Nie, čoho? Tmy, lochnesskej príšery, 3-metrového sumca, vodníka? Je fakt, že predstavivosť vie byť sviňa. Ale reálne, čo sa týka bezpečnosti, je to vlastne to isté, čo počas dňa. V noci jazdím na vodnej ploche, ktorú poznám, hlavne nástupné a výstupné miesta, aby ma neprekvapila nejaká nečakaná prekážka pod hladinou. Viditeľnosť nie je žiaden problém, niekde osvetlia hladinu aj svetlá z brehu. Ako cieľovú destináciu si vyberiem nejaká stredisko, ktoré je osvetlené, vidím ho z diaľky, takže smer je jasný. Ak sa dá, snažím sa vyberať si jasné noci s veľkým mesiacom, to potom naozaj krásne vidíte. Chlad? Ak je v noci okolo 20 stupňov, stačia šortky a tričko, pohyb vás zahreje až až. Tiež je ideálne, ak je bezvetrie a nie sú vlny.
Reagovať v tme na „nerovnosti“, ktoré prichádzajú nečakane a nevidno ich, je celkom zaujímavá previerka vestibulárneho aparátu. Čo je ale bezpečnostný imperatív, na vodných plochách, kde premávajú plavidlá na motorový, elektrický alebo veterný pohon, skrátka iný ako ľudský, mať pri sebe v prípade potreby baterku / čelovku. Nie aby sme videli, ale aby sme boli videní.
No a čo je na tom také super? Napríklad je to výzva, krok do neznáma, ktorý najprv prináša neistotu, adrenalín, možno strach, ale potom eufóriu, hrdosť, zmenu vnímania vecí… Neviem, či sa dá opísať pocit, keď ležíte v strede Domaše na vcelku labilnej ploche 330×85 cm, jemne sa kolíšete na hviezdach, ktoré odráža hladina, pod vami je 20-metrová hĺbka, okolo len masa vody, nad vami vesmír, obrovský mesiac, ktorý práve vychádza, zvuky, šíriace sa nad hladinou, sa zo všetkých strán zbiehajú rovno k vám.
Je to akoby ste boli stratení vo vesmíre a zároveň boli jeho stredom… No a ešte je to celkom zábava, keď sa ako prízrak vynoríte z tmy pred udiveným rybárom na loďke alebo párikom na brehu.
Po tme toho človek veľa nenakameruje, ale takto nejak vyzerala moja ostatná nočná plavba:
