Politika do športu (ne)patrí

„Politika do športu nepatrí“, píše každý ôsmy koment v kauze Handzuš. Pravdou ale je, že už minimálne od čias starovekého Ríma tomu tak ani náhodou nie je.

Naopak, šport a politika vždy boli v permanentnej symbióze. Danka Barteková vraví, že čím je šport populárnejší, o to viac sa zvyšujú jeho možnosti zasahovať do politiky. Spomíname si na OH 1976 v Montreale, OH 1980 v Moskve a OH 1984 v Los Angeles? Na Golonku a jeho ucho na ľade? Vieme, vďaka čomu pochodovali kórejskí reprezentanti na otváracom ceremoniáli na OH 2000, 2004 a ZOH 2006 pod spoločnou vlajkou? Šport nebol príčina, ale prostriedok, pretože bez vôle politikov by k podobnému prelomu vzťahov nikdy neprišlo. 

Že politika nepatrí do športu? Od koho teda dostáva ten slovenský 80 miliónov ečiek ročne? Ak nie od štátu, nech to potom platia súkromníci. Či? Slovenský výber v akomkoľvek športe je výber a re pre zen tá cia krajiny, to nie sú chlapci na rybníku. Nik nezakazuje brať za robotu peniaze od štátu, ktorý je agresor, len to je typom à la Handzuš proti srsti. A Fínsko, Švédsko, Lotyši, Francúzi či Češi asi tiež nebudú mozgové dilina, keď o svojich reprezentantoch rozhodli ako rozhodli.

Každý to vidí po svojom, nebudeme sa tu pipikovať. Skúste ale takému Ševčenkovi povedať, že naši chlapci si idú do Ruska iba zahrať hokej, keď tí jeho musia brať namiesto hokejok samopaly. Kličkovi radšej nehovorte nič, najskôr to nerozchodíte.