Slovensko – Azerbajdžan: Darmo čakáme na zázrak

Starší Kmotrík sa nedávno nechal počuť, že náš športový trh je malý a slovenský šport, rozumej aj futbal, nemajú budúcnosť. Tvrdé, ale…

Treba pochopiť, že naši chlapci vedia hrať futbal iba tak, ako to ukazujú na ihrisku, darmo čakáme na zázrak, Godota či Guardiolu. Treba pochopiť, že naši súperi dávno nie sú outsideri, za ktorých ich mnohí čo i podvedome pokladáme – polovica mužstva Azerbajdžanu je z Karabachu, ktorý každý rok klope na brány Ligy majstrov. To napríklad.

Vieme, že také Rakúsko vyrobí za deň zhruba 4-krát viac „tovaru a hodnôt“ ako my? To ako v prepočte na hlavu. Prečo? Majú viac chromozómov ako 23? Vieme, že za 45 minút tréningu vo Fínsku urobí športovec aj dvakrát toľko „klikov“ ako náš? Pamätáme, prečo podľa vlastných slov odišiel zamladi zo Slovenska Slafkovský? Jeden z aspektov bola nízka intenzita tréningu na našich ľadoch. Prečo sa vrátil Buček z KHL, keď bol u nás superhviezda?

Slová, že budeme bojovať, musíme byť odvážni a podobne sú len nadstavbou tvrdého tréningu. Ktorý na Slovensku často chýba. Neraz už od školských lavíc.