V Katare pri bare, časť štvrtá

Nikde nevyzerá futbal tak jednoducho ako na francúzskej kopačke. Keď urobíš sedem 23-metrových šprintov v tridsať stupňovej horúčave a nemáš na čele kvapku potu, potom si Mbappé. Bo aj u nás v krčme štamgasti vravia, že nemusíš byť najkrajší, keď si najlepší.

Posledných pár duelov v Katare tak trocha nuda v Brne, Poliaci zaintonovali hymnu, Maročania skolaudovali betonárku, aspoň že ten Lacko B v štúdiu vymenil lakovky za sinatrovky.

Už už sa zdalo, že Japonci prišli na štadión akurát tak znova zrecyklovať komunálny odpad, a tipéri trhali ďalšiu miliardu tiketov. Chcel by som posledné dva dni šéfovať stávkovke, eh. V krajine vychádzajúceho slnka to zajtra vyzerá na deň voľna asi ako dnes u Saudov. Bo dovtedy zakrývaš ústa pred zápasom, až ti ich rival nadobro zavrie po ňom. Malý súper existuje vždy iba v tvojej hlave. Spýtajte sa Rudigera.

Pobrežie je Coast, bohatý je Rich a chudobný CostaRichan v Katare vraví kašlem Navas, amigas.