Denník lokdaunistu, časť ôsma: Raz. Dva. Tri. Ceps

Výstavný svalík, taký podkošuľový ivan krasko. Len škoda, že nikdy mi nebol doménou. Buď som ho v čase ruje začal cvičiť relatívne neskoro, alebo jak praví legenda, keď genetika nedá, ukazuj radšej stehná. Heh.

Miloval som kladku, už menej francúzaky, či pullover. Ľavý mám viditľne krajší ako pravý, a to som pravák. Divné, tipujem však, že je za tým držanie hokejky. Tých 40+ zím za sebou… Inak, poznáte radu Van Damma? Parádny triceps spravíte obyčajným odrážaním sa od steny na stojáka. Nezadžabajte ju.

Kámoš mi kedysi dávno privaril k 25-kilovému kotúču rúčky. Fajnová činečka. Aj som ju namaľoval. Na strieborno. A nalepil na ňu hvizdy. Šag nech vyzerá. A aj preto, žeby sa mi viac chcelo. Výlučná tricepsovka. Na kobercový pulovrik. Idem nato. Rýchlovka čo zabolí. Aj keď určite menej a príjemnejšie jak ten marasmus vonku.

A určite skúsim aj tú stenu. Držte sa, kamaráti.