RE: Najväčší hrdina odišiel bez slova…

Skoro som zomrel…

Aby ste sa stali na Slovensku najväčším hrdinom futbalového duelu, niekedy stačí nastúpiť do zápasu v 62. minúte a do tej 90-tej okrem dvoch-troch kiksov, jedného vyrobeného faulu a lopty padnúcej vám rovno na hlavu, znamenajúcej zároveň konečné víťazstvo, si ešte obetavo a dobre zabehať. “Najväčšiemu” slovenskému hrdinovi, dieťaťu našej zamatovej  /nar.1989/ s talentom od sudičiek a kariérou ako zo snov /Nitra – Chelsea – Twente – Fenerbahce/ nasadíme po veľkom zápase dočasne možno i zaslúženú gloriolu, za ktorú ale tento so vztýčenou hlavou utýraného mučeníka chriakne vytešenému národu rovno medzi oči. V podaní borca z Nitry znova raz kabinetná ukážka športovca nezvládnuvšieho slávu a neschopného ani na opravný termín preskočiť vlastný tieň. Alkoholické seansy v bare našťastie že aspoň v spoďaroch, duševné maloroľníctvo a aféra v lietadle, porušená večierka počas kvalifikačných zápasov reprezentácie Slovenska, dobre pane, zabudli sme. Dostal si znova šancu. Poďakoval si nám? Či máme ďakovať my tebe? Vieme ešte na Slovensku, čo znamená slovo reprezentant alebo sme infikovaní  kalamitnými jalovinami markízackej Farmy a jej podobným plytčinám?

Demitra, Šatan, Hossa, Gáborík? Keby boli ako ON, nikdy v živote nič nedosiahnu. Presne tak, ako nedosiahol náš Najväčší hrdina.