Každé divadlo má svojich klaunov, presne tak, ako každý cirkus svoj koniec. A aj futbal je IBA hrou. S jednou výnimkou. Pokiaľ ho nekopete vo finále majstrovstiev sveta.
Dnes supersubjektívne a bez akýchkoľvek štatistík a faktov. Ak sa večer v krajine Crista Redentora stane práve Argentína majstrom sveta, bude to mrzutý paradox, zasadzujúci ranenej Brazílii ďalšiu tvrdú ranu pod už teraz perforovanú bránicu. Albicelestes ako majster sveta budú tým najškaredším, na svete prvým futbalovým kačiatkom v modernej futbalovej histórii, majstrom, ktorý čo i so superútočníkom Messim, stavil u futbalovo nenávideného severného suseda na defenzívnu anestéziu súperov, výsostný futbalový pragmatizmus a uzívanú nosoprstovú taktiku. Spomeniem si na Irán a dodnes ma nik nepresvedčí, že paralympijský výkon Argentíny nebol onehdy o skrytej kamere. Na Mundiale pár zábeskov geniality, to hej, svojím čarom ma ale okrem di Mariu a čiastočne Messiho Juhoameričania sklamali viac ako Inge v Búrlivom. Tú som mal prečítanú tiež za polčas.
Šport ani tak neodhaľuje charakter, ako ho buduje. Ak sa futbalovému Nemecku na Mundiale 2014 dokázal niekto herne vyrovnať, tak len na pár minút spočítateľných na prstoch troch rúk. A ak existuje futbalový boh, Nacional Elf sa dnes stane majstrom sveta. Lebo je ťažké byť najlepším, ale niekto to robiť musí.
Domajstrovania 2018, amigos.
Futbal
