Povalentínske slnko bolo dnes žravé jak nenavečeraná piraňa, perina na “Háčku” zas ťažká ako tá u babky pred 43rokmi v Zborove. Vrchol hlavného kopca bol znova rajom na zemi, keď mi ale pri hĺbkovom oblúku 23 metrov pod ním zmizla v snehovom bahienku lyža, preventívne aj inštinktívne som v mihu nasadzoval defenzívny kotrmelec na záchranu všetkého živého, čo by sa chcelo priečiť gravitácii /viď foto/. Pri bombovačke dole som stretol Danka Romana, ktorý to na pre mňa neidentifikovateľných zariadeniach dával sólovkou hore, vymenili sme si údaje o krásach života i výške cholesterolu, a pak som to už s plným rešpektom k živlu pikoval dole na malý svah ku kostolu, kde regetovský brat Johny už dlhé roky káže ľudu svoje slávne “radoscžic”…
Pri nedeľnom bufete regetovská rodina, čajík, oriešky, humor… BojutreWWW.praskdoroboty:)
Do regetovkovania, kamaraci!
