Je stredajší februárový večer, študent má na internáte stôl zaprataný tak, že z neho trčí len obrazovka počítača a poloprázdny/poloplný (dakto preferuje miesto na doliatie vodky) pohár piva. Študent ponorený do alkoholu je vytláčaný na burzu Betfair silou, ktorá sa rovná možnému zisku…Rozumej, je streda, Liga Majstrov, Arsenal, 1.62 lákavých, hoc aj za 500 (keby tak bolo…). Pri pohľade na obrazovku leží v hlave len jedna myšlienka – ZA KOĽKO? Monaco 8 rovných a Arsenal po trápení na jeseň konečne ukázal niečo, na čo sa dalo pozerať (o 20:38 SEČ to bol ešte futbal).
20:45, výkop na Emirates a študent ukladá posledné zmeny v protokole z merania a ide sa tešiť na futbalovú ľahkosť Alexisových nôh, snáď geniálnej lobde Özila, chladnokrvnému inštinktu v poslednej dobe snajpra Girouda, i v poslednom mesiaci najlepšieho hráča Gunners, Cazorlu. Arséne postavil viacmenej to najsilnejšie čo k dispozícií mal, k tomu na dreve sedeli ešte Walcott a AOC. Pri pohľade na zostavy si vravím, že Arsenal musí, pritom na druhej strane iba MoneyKO (dik Stew). V zostave len Berbatov, Moutinho a konec.
O zápase, myslím, že netreba veľa. Kto videl, presvedčil sa, že zápasy vyhráva útok ale turnaje obrana (Monaco 2 inkasované góly v 7-ich zápasoch, len Real má rovnako). Arsenal umrel na krásu, hlavne Giroudovu…
Avšak divný Arséne má problém, prebral totiž štafetu od Realu Madrid. Arsenal sa veru veľmi začína podobať Realu, no nie v úspechoch za posledné roky.
Throwback to 2003/2004 a Madrid posiela v časoch Galacticos partido uno svojho vlastného odchovanca Fernanda Morientesa na ročné hosťovanie do Monaca (nie, iné Monaco v tomto kniežatstve nie je). Prišiel 7. apríl roku 2004 a Fernando posiela svoj milovaný klub ku dnu na ceste za La Décimou. Práve vtedy sa Real poslednýkrát na dlhé roky predstavil vo ¼-finále milionárskej súťaže. 2004/05 stroskotal na turínskej Starej dáme na čele s Pavlom Nedvědom, v sezóne 2005/06 utíšil 85 011+lavička Blancos legendárnym sólom Thierry Henry. Fabio Capello pohorel v sezóne 2006/07 na Royovi Makaayovi a ďalších Bavoroch. 2007/08 a rímsky cisár Francesco kopijou prebodol srdce Realu. 2008/09 a legendárny výprask na Anfielde v podaní El Niňa a Slippyho G, kto pamätá? Manuel Pellegrini a rok 2009/10, Galacticos partido dos a 97 miliónový CR7 má len oči pre plač v odvete na štadióne Santiaga Bernabeua…A tak prišiel Special One.
Že čo to má s Arsenalom? Nuž skúsim…
2013/14, v tej dobe suverénne najlepšie mužstvo sveta vyriešilo dvojzápas už na Emirates, áno, že Bayern. Sezóna 2012/13 detto. Rok predtým AC Miláno, ešte aj s Dinom v srdci záložnej formácie. Barcelonská tiki-taka na Nou Campe rozobrala Gunners s prehľadom v sezóne 2010/11.
Posledný postup sa datuje v sezóne 2009/10, keď Kanonieri vyradili portských Drakov v osemfinále. Tento rok bol prelomový pre dve mužstvá, ukončil jednu sériu a začal druhú. Biely balet potreboval 6 sezón na prelomenie tejto kliatby, koľko bude potrebovať Arsenal? Gunners sú po včerajšku na pokraji piateho vyradenia v sérii. Teleportovala sa zakliata Panna z rieky Manzanares do 1265 kilometrov vzdialenej Temže? Koľko času ešte ostáva divnému Jan…Arséneovi?
Autor : Peter Petrič
