Text je voľným prekladom eseje napísanej Helen Fisher, Biological anthropologist, Rutgers University.
Albert Einstein raz povedal: ”If at first the idea is not absurd, then there is no hope for it.” Ja by som rada rozšírila definíciu závislosti a zbavila sa vedeckej myšlienky že všetky závislosti sú zlé a ničiace telo, či ducha.
Už od počiatkov moderného diagnostikovania neboli niektoré typy správania sa, ako gambling, jedlo a sex, tradične považované za závislosti. Závislosť sa skôr venovala alkoholu, opiátom, kokaínu, amfetamínom a podobne. Tento typ klasifikácie je výsledkom myšlienky, že len tieto látky spôsobujú aktiváciu mozgových ciest s pocitmi túžby, posadnutosti a spôsobujú patologické správanie.
Ako antropologička si myslím, že táto myšlienka je nekompletná a vedcom sa podarilo v posledných výskumoch dokázať, že jedlo, sex a chorobné hráčstvo využívajú z väčšej časti rovnaké neurotransmitery a aktivujú podobné mozgové centra. Výsledkom tohto výskumu sa v roku 2013 dostalo chorobné hráčstvo na zoznam patologického repetitívneho správania. Zneužívanie jedla (v zmysle zneužívania návykovej latky) a sexu sa na zoznam DMS (Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders) zatiaľ nedostali. Rovnako ako romantická láska.
Pokúsim sa túto myšlienku, že závislosť na romantickej láske používa rovnaké mozgové cesty, a tým pádom je často spájané s rovnakým správaním, rozvinúť ďalej. Rada by som zdôraznila, že ide o závislosť pozitívnu.
Vznik konceptu romantickej lásky sa tradične pripisuje trubadúrom 12-teho storočia niekde vo Francúzsku. Bohužiaľ dôkazy z celého sveta túto teóriu podporujú veľmi slabo. Zamilované piesne, divadelné hry, príbehy legendy, amulety, rituály, vraždy a samovraždy boli zdokumentované vo viac ako 200 spoločnostiach žijúcich na Zemi. Preto sa romantická láska začala v poslednej dobe považovať za univerzálnu ľudskú črtu.
Často sa nám môže stať, že ak sa pozrieme na to, ako sa láskou opantaný človek dokáže správať, uvidíme základné známky závislosti. Zo všetkého najviac to, ako sa dotyčný človek sústredí na svoju drogu – teda objekt túžby v prípade romantickej lásky. Posadnuto na toho druhého myslí, nutkavo ho kontaktuje, či už telefonátom alebo správami, jednoducho, musí ostať v kontakte.
Vrcholom takejto lásky býva fixácia na objekt svojej túžby, či už je to droga, jedlo alebo sex. Omámený milenec si prikrášľuje realitu, mení svoje chovanie a správanie, len preto, aby bol v blízkosti objektu túžby, či dokonca pácha riskantné činy za účelom získania pozornosti toho iného – extrémne špeciálneho. Mnohí dokonca siahnu po ultimátnom riešení svojej závislosti a siahajú si kvôli “nemu/nej” na život. Šampiónom tohto typu literatúry by mohol byť William Shakespeare. Milenec túži po citovom a fyzickom spojení s milovanou osobou (závislosť). Pri nenaplnení tejto túžby, často ako človek závislý na droge, ktorú nemá, trpí podobnými abstinenčnými príznakmi.
V skutočnosti, odlúčení milenci zažívajú podobné stavy ako človek závislý na droge: baženie, tolerancia, abstinenčné príznaky, recidíva. Takíto ľudia sa cítia intoxikovaní v blízkosti osoby po ktorej túžia, snažia sa s ňou komunikovať viac a viac (zvyšovanie dávok – tolerancia), v prípade úpadku či rozpadu vzťahu majú abstinenčné príznaky typu podráždenie, pocity samoty, strata chute do jedla, nespavosť…..a nakoniec majú milenci podobné stavy ako narkoman – recidíva. Spomienky na dotyčnú osobu pri miestach, piesňach, filmoch často spôsobia opätovne baženie po dávno odídenej osobe.
Z množstva dôkazov o tom že romantická láska a závislosť sú si podobné, spomeniem len fMRI techniku. Pri použití tejto zobrazovacej metódy je vidieť, že sa v mozgu aktivujú rovnaké dominové cesty ako pri požití simulantov a naopak, pri nešťastnej láske tie isté cesty ako pri požití depresív.
Čím skôr prijmeme to, čo nás veda naučila a čím skôr pochopíme o čom je vlastne ľudská závislosť, tým skôr a lepšie pochopíme samých seba a milióny iných, ktorí touto silnou, prirodzenou a pozitívnou závislosťou, ktorú voláme romantická láska trpia.
Autor: Michal Fabian
