Človek sa pozná v krízových situáciách

Dnešný moderný životný štýl si mnohí spájajú nielen so značkovým oblečením, luxusným bývaním, najnovším modelom auta, ale aj návštevou fitness centra. Nikomu to neberiem, každému podľa jeho gusta. Našťastie, fitká dnes navštevujú aj takí obyčajní smrteľníci ako ja, či mnohí ďalší, ktorí pravidelne „derieme“ lavičky v bardejovskom Excalibre. 

Keď nám fitko pred viac ako dvoma týždňami zavreli (tak ako všetky ostatné), nikto nehundral, nenadával. Brali sme to ako nevyhnutnosť, ako niečo, čo jednoducho musí v tejto chvíli byť, aby sme koronavírus zvládli čo najlepšie a hlavne bezbolestne. Každý si však v tej chvíli myslel (alebo aspoň v kútiku duše dúfal), že to budú naozaj len tie dva týždne. 

Postupne však bolo každému jasné, že toto bude veľmi dlhý maratón bez časového ohraničenia. Vtedy sa Štefan Kratochwill, silovo-kondičný tréner a najmä duša celého fitka, rozhodol pre niečo, čo sme nečakali. A ja osobne som to nikdy v živote ani nezažila.

Na dobu neurčitú požičal všetkým, ktorí sú pravidelnými návštevníkmi fitka, asi všetko, čo mal: činky, expandery, taburetky, TRX-y, žinenky…. A tak má dnes každý z nás časť svojho obľúbeného miesta, akým bezpochyby náš Excalibur je, niečo doma. 

Až teraz som pochopila, že toto už nie je len fitness centrum, toto je rodina, kde sa všetci poznajú, dokážu si pomôcť, poradiť, kde psychohygiena a dobrý pokec je po tréningu hneď ďalší benefit, ktorý nám toto miesto ponúka. 

V krízových situáciách sa vraj pozná charakter človeka. Náš Pišta však nie je taký len v mimoriadkach, on taký jednoducho je. Furt a stále. Na otázku, prečo to všetko, odpovedá s úsmevom: „Asi som sa zbláznil.“ J Ak by takéto bláznovstvá robili všetci, svet by sa uberal iným smerom. A možno by sme sa dnes nedostali do takej morálnej slepej uličky, v akej sa nachádzame. Všetci si želáme, nech to, čím dnes prechádzame, čím skôr skončí. Aby sme mohli nielen vrátiť všetko náčinie, ale aby sme sa znovu mohli stretávať. Podať si záchranu pri dvíhaní činiek, pomocnú ruku… alebo len obyčajne a prirodzene podať ruku.

Tak si všetci držme palce a buďme zdraví. 🙂