Kukol som si na Netflixe dokument o Colemanovi. Ak vám meno nič nehovorí, potom že jeden z najväčších kulturistov tejto planéty.
Vravia, že sa jednoducho objavil a všetci odpadli. Všet. Ci. Triedenie svalov, ich kresba, masa – niečo, čo dovtedy nikto u nikoho a nikde nevidel. Kusy mäsa z neho doslova viseli, vtipálek tvrdí, že sa Bohu pri jeho tvorení musela pokaziť formička. Prepočítajte sto35 kíl na 180 cm v stoji.
Váhy, ktorými taký Arnold Švarci s partiou kulminovali tréning nepoužíval Ronnie ani pri rozvičke. No proste zverina. Keď mi oči brázdili jeho herkulovské telo verného policajta, zadumal som, ako u nich doma vyzerá také wecko, a či by mu pri jeho BMI nepichli na Slovensku čo i Sputnika a pre istotu hneď zajtra. Osemkrát za sebou Mr. Olympia, “pojď sem kam jdeš”. (1998–2005)
Dnes je Ronnie nastálo o barlách. Početné operácie, neraz za ohromné sumy, napriek tomu mnohé s nulovým, až mínusovým výsledkom. Permanentná bolesť, slabunké vyhliadky, že urobíš pár krokov niekedy aj sám. Daň za to, že si bol raz najlepší.
Na chvíľu sa zamyslím, či to, že v niečom dokážeme ísť do extrému a za každú cenu nám stojí za to. O čom by ale bol tento celý náš svet, keby sme boli všetci rovnakí…
