Ak chcete splynúť s davom? Splyniete. Ak chcete z neho vybočiť? Splyniete ešte viac. Ale ak vás niekto osloví napísať na športovú stránku o covide (a vy občas máte pocit, že musíte aj v obyčajnom živote podávať športové výkony)? Tak si športovo nezanadávate. Vy si písmenkovo zakričíte!
Ak ste človek, ktorý nefunguje na žiadnych sociálnych sieťach a používate stále iba tlačítkový telefón (na kontakt s milovanou osobou vám to stačí), ťažko budete rozprávať rečou väčšiny, lebo nezdieľate, nepropagujete, nekomentujete, skrátka si ten covid čas len tak žijete. Lebo musíte. A ak sa ocitnete, podotýkam, ľahkovážnym životným postojom, v povinnej karanténe s covidom u vášho blízkeho, pozriete sa na „koronu“ očami a slovami, ktoré so športom úzko súvisia. Všetci ich poznáme, hlásame…
NADŠENIE
Už si len nostalgicky spomínam na časy, keď sa všetci nadchli na šitie rúšok a s odhodlaním si ich dávali, keď ľudia objavili krásy cestičiek, kopcov, hradov za domom, keď nakúpiť seniorom bolo ešte aj v reklame a hodiny pre nich v obchodoch boli oslavné. V tom čase niektorí objavili prechádzky, jogu, deťom začali variť, trávili spolu čas. Po čase neprišla VYTRVALOSŤ a PRAVIDELNOSŤ, ale…pri najmenšom uvoľnení(zakázanom ako v hokeji) sme utekali k moru, mobily nechávali doma a išli zalyžovať k susedom(veď je to blízko). Všetci sme „vraj“ nikam nechodili, ale keď nám vyšiel pozitívný test, odrazu sme si v mysli spomenuli, niektorí aj nahlas priznali, s kým všetkým sme boli. A zo všetkého sa stala Občasnosť a Únava. Škoda…
V športe hlásame…
FAIR PLAY
Keď sa pred Vianocami zastavil čas a z krátkeho lockdownu sa nakoniec stali mesiace, do života mi vstúpila rakovina. Mojej mame(seniorke vo veku 78 rokov) diagnostikovali rakovinu prsníka. Prestanete riešiť, že niekam nemôžete a aké budú sviatky? Hľadáte celkom inú cestu, a ak vám ju dajú, začnete po nej pomaly kráčať. Pred vami sa vynorí neúnavné testovanie – pred vyšetrením, pred konzultáciami, pred operáciou, kontrolami. Povinné testovanie nevidíte ako problém, ste radi, že sa viete prihlásiť, stojíte v rade niekedy aj 2x týždenne. Ak sa to týka vás, pokorne počkáte, postojíte aj hodinu, pustíte pred seba matku s dieťaťom, mladého človeka s barlami, náhodného staršieho. Veď tak sa to patrí, tak sa to má, tak to cítite. Ale keď tam prídete so svojou mamou (podotýkam presne v čase naplánovaného testu), stojíte v rade, ktorý je dlhší ako ste čakali( ale rozumiete práci ľudí, ktorí tie odbery robia), začnete s okolo stojacimi hrať hru, len neviete, či férovú…po čase čakania poprosíte vojaka(skvelí ľudia), že vaša mama už nevládze stáť a pustí vás k okienku. Odrazu pocítite pohľady ľudí, ktorí si krátia čas smiechom, chatovaním v telefóne, začujete komentáre, že ešte aj vek, aj vaša diagnóza, je vašim víťazstvom.
Od mala máme vzory, chceme aj my nimi často byť, v športe o to viac. Karanténa mi ukázala, čo je to mať…
VZOR
Odrazu všade nájdete ľudí, rodinu, človeka – čo do karantény patrí. A ide vám príkladom? Chce byť vzor? Povie: „Nebuď doma, môžeš sa ísť prejsť (vzdialenosť a miesto už nerozhoduje), choď do obchodu – veď aj tak každý chodí, nikto to nedodržuje, nemusíš ani ty (našťastie vieme, že to nie je pravda).“ Pozastavíte sa aj nad tým, keď v čase najväčšieho zákazu hrať vonku sa skutoční loptoví význávači s radosťou a kľudne stretávajú, neraz aj v počte viac ako desať, lebo všetci tam už covid mali. A vzor si radšej hľadáte v číslach štatistík, dnes nachádzate aj v sebe.
Pri športe si možno niektorí vravíte…
NEPODCEŇUJ SÚPERA
Covidová doba je zvláštna a samotný covid je v nej (na)ozajstný súper. Už nám ukázal, že minulý rok v jari to nebolo jeho „jednorazové“ sólo, že nehrá na polčasy, ani na tretiny, že je možno behom na dlhé trate, maratónom, že rád rozdáva žlté a červené karty, že rád mení trénerov, možno si s vami na dva dni zahrá aj megaligu a vy sa na chvíľu cítite ako víťaz a silný.
Preto…
TRÉNUJ(TE) SVOJU MYSEĽ A POSTREH
Po karanténe budeš voľný. Začneš byť viac nadšený, férový a povieš si, že nič nepodceníš…(?) Lebo netušíš, nevieš, či ti covid opäť nehodí rukavicu a nevyzve ťa na súboj. V dávnych dobách bolo čestné zodvihnúť ju so cťou… v Dávnych..?
Autor: GyMe
