Viete, čo majú spoločné všetky medzinárodné športové podujatia? Sú bez Ruska. Iba s Rusmi. Či…?
Športovým svetom začal v jeseni 2014 otriasať škandál na medzinárodnej úrovni. Nemecká verejnoprávna televízia ARD odvysielala dokument o systematickom dopingu medzi ruskými športovcami. Iste, mohlo sa zdať „podozrivé,“ že Rusi vyhrávajú tak veľa súťaží, no… až keď sa do veci obula Svetová antidopingová agentúra (WADA), odhalila doping kolosálnych rozmerov.
Behom roku 2015 bolo množstvo vrcholových športovcov usvedčených z dopingu. Zistilo sa, že ruská antidopingová agentúra (RUSADA) dlhé roky kryla pravdu. Nejeden atlét dodatočne prišiel o medailu a dostal doživotný dištanc. Rusku hrozilo, že nebude môcť štartovať na Olympiáde v Riu (2016). Nakoniec sa na hry dostalo 271 športovcov, len tí, ktorí nemali ani náznak dopingu. Ďalších 116 ostalo doma.
Mohlo by sa to zdať ako história, ale škandál sa ťahal ďalej. Aj v nasledujúcich rokoch kontroly odhalili ďalších dopingových hriešnikov. Počas Zimnej Olympiády v Pjongčangu (2018) bolo Rusko oficiálne vylúčené z hier. Ruskí športovci mohli nastúpiť pod označením „olympijskí športovci z Ruska,“ nesmeli používať svoju vlajku a pri víťazstve počuť národnú hymnu. Predsa sa však zmohli na akt rebélie – keď ruskí hokejisti vyhrali zlatú medailu a sálou sa rozoznela neutrálna olympijská hymna, tisíce Rusov v hľadisku ju prekričali, ako spievali tú svoju.
Medzičasom uplynuli ďalšie tri roky. Rusom bolo upreté hájiť národné farby aj na tohoročných MS v hokeji a podobne tomu je aj na Olympiáde v Tokiu. Tento stav bude na medzinárodných podujatiach trvať do konca roku 2022. A to im už boli odpustené ďalšie dva roky, pôvodne mali ostať bez národných symbolov až do roku 2024…
Je takýto trest adekvátny? Iste, som jednoznačne za to, aby sa v športe dodržiavali pravidlá fair play. Ak sa nejakému športovcovi dokáže užívanie zakázaných látok, mal by byť potrestaný. Ale… toto predsa nie je individuálny trest. Toto je trest pre celý národ.
Problematika „neutrálnych“ ruských športovcov rozdeľuje verejnosť na dva tábory. Jedni sú presvedčení, že po takom obrovskom škandále (o ktorom museli vedieť najvyššie špičky ruských športových zväzov) by mala celá krajina dostať dištanc – hoci aj naveky.
A potom druhí, ktorí sú si vedomí toho, že 99,99% Rusov je v tejto veci nevinne. Do škandálu boli zapletení športoví funkcionári, tréneri a ich zverenci. Nie nejaký údržbár z Jekaterinburgu, čo chce fandiť národnému hokejovému tímu. Ani učiteľka z Moskvy, ktorú fascinuje gymnastika.
Čo myslíte, je správne trestať národ za chyby jednotlivcov?
