Je nejaký vzorec, podľa ktorého zistíme, či sú MtF silnejšie ako biologické ženy a naopak?
Piata časť: zložitá rovnica
Transrodových vrcholových športovcov zatiaľ veľa nebolo – pri mojom zbieraní podkladov pre tento špeciál som ich objavila sotva desať. Takmer všetci spadajú do kategórie MtF. Ale je vôbec fér stavať genetického (hoci preoperovaného) muža proti biologickej žene?
Opýtala som sa kamarátky Ester, ako hodnotí svoje fyzické schopnosti pred a po zmene pohlavia. Po väčšinu života manuálne pracovala a fyzická sila bola pre ňu dôležitá. Takisto mala vynikajúci odhad na hmotnosť záťaže, ktorú práve niesla. Pri svojej súčasnej práci v logistickom centre si však všimla rozdiel.
„Balíky do pěti kilo ještě jakž takž odhadnu. Ale sedmikilový balík jsem už tipovala na desetikilový. A u dvanáctikilového jsem si už nebyla jistá, jestli to nemá přes patnáct kilo. Samozřejmě stárnu a moje výkonnost klesá, ale než jsem nastoupila tuhle cestu, jsem s odhadem problémy neměla.“
Paradoxne, hoci uznáva, že je stále fyzicky o trochu silnejšia ako biologické ženy, všimla si aj inú zvláštnosť – je vytrvalejšia. Biologický muž dokáže podať výkon na 110%, ale tento výkon je časovo obmedzený (preto sa mnoho oteckov po príchode z práce uloží na gauč – proste nevládzu). Žena síce v porovnaní s mužom nedokáže pracovať tak tvrdo, no vydrží oveľa dlhšie (a tak sa mamičky po príchode z práce vrhnú na varenie večere a ich celkový denný „pracovný čas“ trvá neraz 14-15 hodín).
Počas hormonálnej liečby sa s ľudským telom dejú neuveriteľné zmeny. Už je tomu veľa rokov, no pamätám sa na jeden televízny dokument, ktorý opisoval fyzické i duševné premeny u MtF i FtM. Sériou testov v rozmedzí niekoľkých mesiacov jasne preukázali, že hormóny majú vplyv na všetko. U FtM sa (aj bez jeho snahy) posunuli fyzické schopnosti od ženských limitov k mužským a naopak, MtF výrazne zoslabol. Séria psychologických testov odhalila zmenu myslenia – a presne tieto zmeny mi opísala aj Ester.
No pokiaľ chceme zistiť, či sú MtF naozaj po operácii rovnocenné s biologickými ženami, narazíme. Jednak – transsexuálov je málo, nieto ešte medzi profesionálnymi športovcami. No najmä, tu treba hodnotiť individuálne. V rovnici celkovej zdatnosti je príliš veľa premenných: predošlá a súčasná hladina testosterónu a estrogénu, vek, celková telesná stavba, genetické predpoklady, druh športu, tréningový režim…
Väčšina športových federácií umožňuje účasť MtF medzi ženami pri splnení troch pravidiel: ukončená liečba (vrátane úradnej zmeny mena), operatívne odstránenie mužských pohlavných orgánov a hladina testosterónu pod 10 nmol/l. Len pripomínam, že väčšina žien má hladinu testosterónu okolo 2 nmol/l a aj jeho minimálne zvýšenie dramaticky vplýva na športovú výkonnosť (pripomínam Caster Semenyovú, kvôli ktorej atletická federácia znížila testosterónový limit na 5 nmol/l – pretože vyhrávala práve vďaka svojej abnormálnej hodnote testosterónu!). Zatiaľ žiadna MtF nevytvorila svetový rekord. Ale…
Keď som Ester položila priamu otázku, ako hodnotí fyzickú zdatnosť transsexuálov a biologických mužov a žien, odpovedala úplne jednoznačne:
„Díky mužskému hrudníku mám poněkud vyšší „nosnost“ než biologické ženy. Ale díky ženským hormonům mám slabší svalstvo (ako predtým – pozn. red.). Pokud bychom dokázali reálně vytvořit kategorii stejně fyzicky disponibilních jedinců, asi by to bylo takhle – muž, transgender, žena. Jsem někde uprostřed. Kdybys měla možnost mluvit s transgenderním mužem, nejspíš by Ti potvrdil totéž.“
A zdá sa, že rovnaký názor má aj mnoho ďalších ľudí – vrátane športovcov a dokonca prominentných členov transsexuálnej komunity…
