Akým ďalším výzvam bude šport čeliť?
Siedma časť: svet, kde ženy prehrávajú
Buďme teraz realisti: pre biologického muža nepredstavuje FtM výrazné riziko – po zmene pohlavia síce môže byť dosť dobrý, aby zvládol mužský limit, ale len sotva bude lepší. No pokiaľ ide o biologické ženy a MtF, tam je situácia úplne iná. MtF počas liečby zoslabnú, ale budú dostatočne slabé na to, aby neboli a priori lepšie? Ako je možné zaistiť, že biologické ženy nebudú proti MtF znevýhodnené…?
Zdalo by sa, že účasť MtF v ženskej kategórii je značne diskutabilná téma. Ale – bez ohľadu na to, či je to fér alebo nie – toto je len vrchol ľadovca.
Mack Beggs sa narodila ako žena, no už v puberte sa začala zaujímať o zmenu pohlavia, pretože sa cítila ako muž. Navyše športovala – venovala sa zápaseniu. Počas prechodnej fázy (v USA sa síce nevyžaduje RLT ako v Českej republike, no každý transsexuál potrebuje určitý čas, kedy berie hormóny, aby sa pripravil na operáciu) chcela pokračovať v sľubne rozbehnutej zápasníckej kariére. Keďže bola v tom čase stále úradne žena, štátne atletické pravidlá jej prikazovali, aby zápasila medzi ženami. Mack už v tom čase brala testosterón a trvala na tom, že chce súťažiť proti mužom (!), ale nebolo jej to umožnené.
Výsledok? Sezónu 2017 ukončila s bilanciou 57:0, čo je rekord. Popravde, hoci si ju vážim pre jej túžbu zápasiť s mužmi už pred operáciou, naozaj nerozumiem, prečo ju nevylúčili z ligy pre doping! Oficiálne predsa nie je dovolené, aby si žena pomáhala testosterónom… Alebo mala stále hladinu testosterónu v „ženskej“ norme, teda do 10 nmol/l? Bohužiaľ, na tieto otázky nepoznám odpoveď.
Niektorí transgender aktivisti presadzujú myšlienku, aby každý súťažil v kategórii, na akú sa „cíti“. Presne to isté chcel aj spomínaný Mack Beggs, no on ako FtM si volil ťažšiu cestu. Naopak, keď FtM súťažia v ženskej kategórii PRED chirurgickou zmenou pohlavia, končí to porážkou biologických žien – práve kvôli zvýšenej hladine testosterónu. Toto sa nedá nazvať inak ako diskrimináciou.
Hrozí nám ešte väčšie pokrivenie pohľadu na to, čo je v športe fér. Pribúda ľudí, ktorí sa označujú ako „non-binar“ – nebinárni, laicky povedané, ani muž, ani žena. Väčšinou nemajú anomálne hodnoty hormonálnych testov, len sú proste… ehm, nevyhranení (chorí…?). Mimochodom, aj speváčka Demi Lovato nedávno vyhlásila, že sú nebinárne oni.
Čoraz viac celebrít sa hrdí tým, že svoje deti vychovávajú „gender neutrálne“ – nevedú ich ani ako chlapcov ani ako dievčatá. (v angličtine je to lingvisticky menej náročné, ale to nič nemení na tom, že je to choré) Ako budú športovať tieto „neutrá“? Ak spolu, čo zrejme hej, skúste hádať, kto bude vyhrávať… no predsa biologickí XY… (a opäť sme pri diskriminácii biologických žien…)
Mimochodom, aj moja kamarátka Ester, ktorá je sama transsexuál, je zásadne proti: ak sa niekto narodí ako biologický muž XY, mal by byť vychovávaný ako muž. A naopak, biologická žena XX by mala byť vychovávaná ako žena. Transsexualita je tak zriedkavá, že ak sa niekto naozaj cíti „inak“, príde na to.
Ale vnucovať deťom myšlienku, že si pohlavie môžu vybrať… nemôžu. Môžete si vybrať farbu vlasov a oblečenie. Zmena pohlavia znamená kastráciu, doživotnú neplodnosť a je nevratná. Mnoho transsexuálov po zmene pohlavia zistí, že aj tak nie sú spokojní. Vysoké (a stále sa zvyšujúce) percento samovrážd medzi transsexuálmi by nám malo byť dostatočným varovaním pred škodlivosťou tejto teórie.
Niektorí „moderní myslitelia“ sa nám snažia nahovoriť, že muži a ženy sú vo všetkom rovnakí. Pozor, nechcem sa hrať so slovíčkami – nijako neupieram jednému ani druhému pohlaviu občianske, politické a ľudské práva! Lenže tvrdiť, že sme vo všetkom rovnakí, je čistý biologický nezmysel. Nie sme. Vo svete profesionálneho športu sa ani tá najzdatnejšia žena nemôže rovnať mužom.
Svetový rekord Jarmily Kratochvílovej v behu na 800 metrov má hodnotu 1 minúta 53 sekúnd a 28 stotín. A hoci je už takmer 40 rokov neprekonaný, v mužskej kategórii by sa s ním ani nekvalifikovala na Olympiádu.
(P.S.: Nezabudnite ma nominovať na cenu Homofób roka!)
