Hovorí sa – športom k trvalej invalidite. A niečo na tom bude…
Mnohí z vás sa venujú rôznym športovým aktivitám. Často práve preto, aby boli zdraví. Ukazuje sa však, že niektoré druhy športov môžu narobiť viac škody ako úžitku. A to teraz nehovorím o pomerne častých zlomeninách (to sa stalo aj mne, dokonca dva razy) či vykĺbeniach, tie sa pomerne dobre zahoja. Je tu však niečo, čo sa len tak nezahojí, naopak, po čase prinesie trvalé následky. Hovorím o poraneniach mozgu.
Iste si prvoplánovo poviete – hej, to možno platí o boxeroch a zápasníkoch. Iste, platí. No v poslednom čase sa ukazuje, že rovnakému riziku sú vystavení aj futbalisti. A príčinou je hlavičkovanie.
Debatu o bezpečnosti hlavičkovania otvoril bývalý anglický reprezentant Terry Butcher. Vie, o čom hovorí – počas jedného zápasu v roku 1989 skončil so zakrvavenou hlavou. No problém nie je v samotnej krvi. Problémom je mechanika nárazu.
Dateľ, čo celý život ťuká hlavou do stromov, má mozog prispôsobený na neustále otrasy – medzi lebkou a mozgom má akoby špagátiky, ktoré tlmia nárazy. Ľudský mozog takýto adaptačný mechanizmus nemá. Totiž, aj my máme medzi mozgom a lebkou trochu miesta, aby sa zamedzilo otĺkaniu, ale… rozhodne to nie je postačujúce na to, aby sme mohli s hlavou tĺcť o múr či o loptu.
V prvom rade je potrebné uvedomiť si, aký silný úder to je. Futbalisti na tréningu si často nacvičujú rôzne parádičky, hlavičkujú pre zábavu. Lopta letí len pár centimetrov nad hlavu. Lenže pri skutočnom zápase, keď sa, povedzme, kope rohový kop (štatisticky asi najčastejšia situácia, kedy sa hlavičkuje), lopta letí veľkou rýchlosťou. A úder do hlavy je podobný tomu, akoby na vás niekto zaútočil s pálkou. Počas mojich futbalových výčinov som dala hlavičku len možno tri razy – a zakaždým to bola šupa.
A teraz si predstavte, že vás niekto pravidelne bije do hlavy. Každý normálny človek sa dovtípi, že to môže spôsobiť trvalé poškodenie mozgu. A zrejme na tom niečo bude. Neuropatológ Willie Steward preskúmal zdravotné záznamy takmer 8000 bývalých futbalistov a prišiel so šokujúcim záverom: hráči, ktorí radi hlavičkovali, mali 3,5x vyššiu pravdepodobnosť, že sa u nich vyvinú degeneratívne ochorenia – demencia, Alzheimer.
Možno si poviete, že 3,5x zvýšená pravdepodobnosť nie je až tak veľa… (Medzi nami, je to približne rovnaké, ako pomer nezaočkovaných a zaočkovaných v nemocnici.) No bývali futbalisti, čo majú kvôli svojej záľube v hlavičkovaní zdravotné problémy, teraz volajú po zrušení hlavičkovania. Futbal sa predsa dá hrať aj bez toho, tvrdia. Zdravie máme len jedno a zničiť si ho hlavičkovaním… je… hlúposť.
Čo vy na to? Viete si predstaviť futbal bez hlavičiek?
