Menší postavou, o to väčší výkonom. Nenápadný pivkár s prehľadom polyhistora. Myšlienkový ľadoborec zo súťaže Duel. Berec. Andrej Berec
Fascinoval si Slovensko svojou brutálnou mozgovou kadenciou a skromnosťou na druhej strane. Kde tkvie tajomstvo tvojho úspechu v Dueli?
Pravdu povediac, sám som nečakal toľko účastí v hre. Mojim prvotným cieľom bolo vyhrať aspoň raz, potom vyhrať aspoň tričko a nespraviť si hanbu. Je totiž veľký rozdiel pozerať Duel doma a hádať odpovede ako ísť tam za pultík a vyskúšať si to naostro. V prvom diele som bol strašne nervózny, postupne však stres opadal a začal som si to užívať. Čo sa týka úspechu, tak za ním nie je žiadne tajomstvo, proste kombinácia vedomostí a šťastia. Už odmalička som rád čítal knihy, bavilo ma to, najmä o histórii. Tým, že veľa čítam, sa trochu vyznám i v literatúre a na to sa nabaľujú i ostatné oblasti ľudského poznania. V Dueli som to síce nespomenul (lebo sa nikto nepýtal), no externe som vyštudoval históriu na UKF v Nitre, čiže aj to mi mohlo trochu pomôcť. 90 % informácií mám však z kníh.
Zúčastnil si sa aj iných televíznych kvízov?
Nie, toto bola moja prvá skúsenosť s televíziou. Chlapi v krčme (ešte ako zákazníkovi, nie výčapníkovi) mi stále hovorili, že sa mám prihlásiť, no ja som sa bál. V jednu nedeľu som bol so švagrom a jeho bratom na futbale u nás v Branči (hráme V. ligu), čo už samo o sebe je vec výnimočná, a po návrate domov som sa potúžený pivom a rumom rozhodol prihlásiť. Kocky boli vrhnuté a dopadlo to nad očakávanie.
Máš nejaké techniky ako cibriť pamäť alebo berieš svoju vybrúsenosť ako dar z nebies?
Nemám žiadne špeciálne techniky cibrenia pamäti. Základom je robiť, čo človeka baví, a mňa baví čítať. Proste keď čítam s chuťou a záujmom, oveľa viac si zapamätám (avšak ešte väčšie množstvo informácií upadne do zabudnutia, tak funguje ľudská pamäť). Keď som bol napríklad druhák na ZŠ, tak som šokoval pani učiteľku dátumom úmrtia Johna F. Kennedyho (a pritom taká elementárna informácia 🙂 ). Tiež hlavné mestá som vedel vymenovať už v škôlke. Proste ma to bavilo a ešte aj baví. Najviac sa môžem spoliehať na dlhodobú pamäť, lebo do tej krátkodobej si síce napracem veľa vecí, no tie dlhšiu trvanlivosť ako týždeň nemajú (to som využíval hlavne na skúšky, keď sa mi stačilo učiť deň pred). Dá sa teda povedať, že je to niečo ako „dar z nebies“.
Na Facebooku máš profilovku s turistickou tématikou. Športuješ?
Ako je už z mojich odpovedí na športové otázky z Duelu zrejmé, športu veľmi neholdujem. Nikdy však nevynechám MS v hokeji, tie som pozerával už keď sme v C skupine nabili Bulharov 20:0. Tiež si rád pozriem zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie. Milujem však turistiku a pobyt v horách, hlavne v lete, keďže zimnú výbavu zatiaľ nemám. Mám pochodené Vysoké Tatry, Západné Tatry (najmä Roháče, moja srdcovka), tento rok aj Malú Fatru a chystám sa pochodiť aj ďalšie naše pohoria. Ďalšou mojou láskou je chôdza. Mám rád dlhé pešie túry, naposledy som len tak z pasie šiel od nás z Branču do Nitrianskeho Hrádku pešo po hrádzi rieky Nitra (tam a späť cca 54 km) a chystám sa i na dlhšie pešie túry. Toľko k môjmu „športovému“ vyžitiu.
V čo v živote veríš?
Musím priznať, že nie som veľmi nábožensky založený, a ani obvyklé klišé o nejakom dobre v ľuďoch ma už vôbec neberie. Preto radšej poviem, že nie verím, ale dúfam v to, že v ľuďoch nakoniec zvíťazí zdravý rozum.
Aký je tvoj životný sen?
Tak toho je dosť. 🙂 Napríklad, už som spomínal svoju záľubu v chôdzi, prejsť Cestu hrdinov SNP, absolvovať púť sv. Jakuba až do Santiago de Compostela a veľa iných mnohokilometrových túr, počas ktorých si človek môže dokonale prečistiť hlavu. Jednou z mojich hlavných túžob či snov je však vybudovať si svoju vlastnú súkromnú knižnicu (napríklad po vzore Umberta Eca, ktorý vlastnil vyše 10 tisíc kníh). Zatiaľ mám len niečo cez 1000 kníh, takže do budúcna mám čo robiť.
Vďaka za rozhovor, Andrej.
