Vždy, keď sa niektorému z našich športovcov podarí presadiť v medzinárodnej konkurencii, Slovensko oslavuje. Je jedno, či to bol šport letný či zimný, individuálny alebo kolektívny, či vyhral muž alebo žena, sme hrdí. No nič tak nerozvášni davy ako pohľad na náš hokejový tím. A je jedno, či to bolo v roku 2002, 2012 alebo teraz.
Hokejisti majú totiž oproti ostatným športovcom niekoľko výhod, ktoré z nich robia výnimočných miláčikov davu.
Hokej je kolektívny šport. A naši bronzoví mládenci ho hrali výnimočne kolektívne, snáď najkolektívnejšie v dejinách. Kolektívnosť je niečo, čo ľudí baví. Totiž, ak hráte kolektívne, znamená to, že viete spolupracovať, že proste nie ste hviezda, ale stále človek. Tímový hráč. Fajn osoba.
Iste, aj futbal je kolektívny šport, lenže… popravde, futbalistom trochu kazia povesť „filmové hviezdy“, čo sa po letmom dotyku zvalia na zem a predstierajú bezprostredné ohrozenie života. Hokejista vstane, vypľuje vybitý zub, utrie si krv z tváre a poďho naspäť do hry. Proste, hokejisti pôsobia akosi viac „mužne“.
Hokejový turnaj trvá 2-3 týždne a záleží na každom jednom zápase. Keď si to porovnáme napríklad s lyžiarskymi pretekami: Petra Vlhová svoju víťaznú jazdu absolvovala za pár minút. Iste, drina, ktorá ju viedla k olympijskému zlatu, bola obrovská, ale… ak lyžiarovi nevyjdú jedny preteky, možno to vyjde na druhý deň. V konečnom dôsledku, na olympiáde ti stačí vyhrať (resp. doniesť medailu) aspoň z jednej disciplíny, v ktorej súťažíš. Takže to dav vníma celkom inak.
Svoju úlohu istotne zohrali aj naše očakávania. Ruku na srdce, kto z vás pred olympiádou veril tomu, že náš tím, zostavený prevažne z mladých hráčov, prinesie bronz? O to viac sme sa na nich namotali.
Navyše, hokeju sa venuje množstvo ľudí. Každý malý chlapec má svojho obľúbenca, v lete futbalistu a v zime hokejistu. Je ľahké identifikovať sa so svojím idolom, najmä, ak sa na neho môžeme dívať v telke a tešiť sa, že sa mu darí.
Takže si to zhrňme. Pre chlapcov sú hokejisti vzorom. Muži nemôžu mať najmenšiu výhradu voči ich hre (buďme úprimní, nie je nič horšie ako dívať sa na hokej v krčme, kde je zrazu každý lepším hráčom ako naša repre). No a dámy sa zhodli, že…
… áno, sú to fešáci! Kurník šopa, oni sú tak hot, až sa čudujem, že sa pod nimi netopí ľad!
Proste, biológia nepustí. Každá žena má vo svojom podvedomí zapísané, že hľadá vhodný genetický materiál pre svoje potomstvo. A taký hokejista, hmmm… Aj zahraničné médiá sa zhodli na tom, že máme veľmi pohľadný tím. Navyše, ako tímoví hráči vyžarujú pozitívne charakterové hodnoty, v profi športe aj slušne zarobia. A až zhodia dresy a chrániče… jáj, ktorá by netúžila po objatí vysokého, svalnatého (prepoteného…?) supermana?
Keď naši Zlatí chlapci vyhrali v roku 2002, dala som si vyrobiť tričko s číslom 25 (Lašák) a mala som taký malý crush na Vlada Országha. Dnes snívam o kalendári s bronzovými mládencami a veru, priznávam, nemuseli by v ňom byť príliš oblečení…
P.S.: Verím, že chápete ženskú iróniu.
P.S. 2.: Ale ten kalendár by bodol…
