Keď vsadíš proti citom – a proti City

Nikdy som úplne nepochopil, prečo je Peter junaitista, Vlado čelzista, Denis totenhamista, Jano arsenalista a Samko, Ľubo i Tomi liverpudlisti. A ani sám presne neviem, prečo som od bacelonských čias guardiolista.

S láskou k tímu je to ako s telenovelou, či seriálom typu Prison Break, Peaky Blinders, Breaking Bad, alebo hoc Jednoducho Mária. Neriešiš, proste sa jedného dňa z nejakých príčin namotáš a väčšinu života intenzívne alebo jedným okom bindžuješ… 

Pepe je mikroskopický detailista s šachovými perejami v mozgu. Každá drobnosť na trávniku túži byť herne precízna s cieľom dostať rivala do nebezpečenstva. Pepe nemá taktiku, Pepe má filozofiu. Hráča, ktorý mentálne nestíha jeho mentorskému puntičkárstvu to podľa Alonsových slov zvalcuje. Pepeho „quick football brain“ aj mne svojou trpezlivou lenivosťou zabombovať hru vpred občas poriadne lezie na nervy. Len ja som vo futbale okrem dvoch zápasov v dorasteneckom okrese na ľavom krídle nič nevyhral. Heh. 

No k veci. Domov na Etihad prichádza v Čempionzlýg Bayern a môj dávny inštinkt vraví, že herný hodváb Man City, a hlavne pinkačky pred brankárskym slabingerom Edersonom, nebudú na pragmatického Bavora v dvojzápase stačiť. Judášske kilo proti srdcu, bum! Chvíľková schizofrenická konverzia z fandu na hráča nesie jedno sebapoznávacie plus. Ak City vypadne, budem smutný s peniazmi. Ak City postúpi, budem sa tešiť neveselý bez nich. Nikdy som nezistil, čo je lepšie. 

Vy ostaňte verní srdcu. Aj ja nabudúce ostanem. Zážitoček, priatelia…