Ponuky od mafiánov sa neodmietajú. A ponuka písať pre BROsport sa tiež nedala odmietnuť…
Svoju úplne prvú rozprávku som napísala v prvom ročníku základnej školy. Volala sa Štyri kráľovné a mala asi tak jeden a pol strany. Originál sa nezachoval, obsah si pamätám (asi aj vďaka tomu, že som ten príbeh napísala o desať rokov neskôr ešte raz). A potom to šlo. V deviatom ročníku na základke som sa rozšupla na 50 príbehov ročne a tento štandard mi vydržal až do skončenia vysokej školy.
Na gymnáziu som bola pre to svoje písanie povestná. Keď ma nudili prednášky, vytiahla som niektorý zo svojich zošitov a písala román. A romány som písala aj na hodinách angličtiny. Môj pán učiteľ, ktorý za svoju kariéru zažil stovky iných študentov, stále spomína, ako dal v našej triede zadanie na esej. Po desiatich minútach sa šiel pozrieť, ako nám to ide. Jedni boli na desiatom slove, druhí na desiatom riadku, ja na druhej strane.
Keď som sa vydala, začala som premýšľať nad tým, že by som mohla písať nejaký blog o športe a zdravej strave. Mám túto oblasť celkom slušne načítanú, no manžel nebol veľmi nadšený. Ty chceš písať o športe? A hej, má pravdu. Som v podstate športové drevo. Kolektívne športy mi nikdy nešli, v individuálnych som tiež nijak nevynikala. A napriek mojej dlhoročnej snahe som nikdy nemala povestný „sixpack,“ aký by sa na športovú blogerku patril. No písanie mi chýbalo. Veľmi. Bez ohľadu na to, že pri dvoch malých deťoch mi na neho neostávalo veľa času.
A potom som jedného dňa zapla facebook a našla som správu od môjho učiteľa angličtiny zo strednej školy. Písal mi, že vedie stránku BROsport a hľadajú do nej redaktorov. Že si na mňa spomenul, že mi to na strednej škole dobre písalo, že či by som nechcela písať aj pre BROsport…
Akože… ty vole… že sa vôbec pýtaš, Stew!!!
O existencii BROsport som vedela už predtým, no nikdy mi nenapadlo, že by som sa v ňom mohla uplatniť. Totiž, také tie „klasické“ športové správy ma nikdy nelákali. No Stew mi dal možnosť vytvoriť vlastný štýl (a tak som svetovou priekopníčkou literárneho druhu „športový fejtón,“ či niekedy doslova „hejtón“). Píšem o absurditách zdravej výživy, nekonvenčných spôsoboch tréningu a perličkách, ktoré zažívam so svojimi deťmi. A som šťastná, keď vidím, že sa to niekomu páči.
Náš milý BROsport existuje už celých 5 rokov. Kým s ostatnými kolegami sfukujeme pomyselné sviečky na torte, premýšľame, akou dlhou cestou už prešiel a kam ešte dôjde. Poriadne narástol, to treba uznať. Našim čitateľom ponúkame články o rôznych športoch a sme – aspoň podľa môjho názoru – svetovou kapacitou na poli športových memečiek.
Som veľmi rada, že som dostala ponuku písať v takom skvelom tíme. (a Stew je rád, že som ju neodmietla, ha, ha) Dúfam, že sa rady našich fanúšikov budú stále rozširovať a my budeme zdobiť život hrou ešte veľa, veľa rokov 🙂
