Na teplomeri mrazivých mínus 5, nasnežených pár cm a sem tam vykukujúce slniečko ma dnes priam vyzývali ísť sa niekam prejsť. Netrvalo dlho a rozhodnutie padlo na kopec Viničná neďaleko Košíc.
Naša cesta začína na parkovisku košického krematória, od ktorého vedie (aktuálne zamrznutý a šmykľavý) chodník cez les až priamo na vrch kopca. Nečakajte však výhľady podobné Kojšovke. Najvyšší bod vo výške 408 m. n. m. sa nachádza v podstate uprostred lesa, čo môže pomýliť nejedného turistu podobne ako nás.
Azda najväčším prekvapením bolo objavenie nemalého lomu na ťažbu kaolínu na samom vrchu kopca Viničná. Pokrytý snehovou perinou nevyzeral tak kruto, no celkom živo sa dalo predstaviť si, ako to tam vyzeralo len pár rokov dozadu. Priznám sa, že neviem, či je tento lom stále aktívny, aktuálne to tak určite nevyzerá. Internetový rísrč ponúkol len dokument z 2012, v ktorom sa hovorí o plánovanej ťažbe aj v budúcnosti. Historické záznamy ale hovoria o ťažbe hliny z tohto kopca už v 18. storočí. Tá sa ďalej spracovávala v dedinke Budimír na druhej strane kopca, kde sa z nej tiež vyrábali tehly.
Cestou dole stretávame v jednom z drevených posedeniach partičku troch kamarátov oblečených v dresoch a s hokejkami vedľa nich. Tí si na ohníku opekali klobásky, jablká a podobné šmakocinky ako zaslúženú odmenu po športovom výkone. Odpoveďou na otázku, kde je tu hore ľad, nás naviedli na cestičku z druhej strany lomu, kadiaľ sme cestou hore nešli. Asi po 200 metroch sa nám naskytol pohľad na malé zamrznuté jazierko, ktoré je zdá sa obľúbenou lokalitou na korčuliarske vyžitie sa.
Po návrate k autu zahlásia hodinky niečo málo pod 5,5 km v nohách s prevýšením príjemných cca 140 metrov. Je zvláštne, že sme ako Košičania túto túru či skôr prechádzku absolvovali vôbec po prvýkrát. Určite sme tu ale neboli naposledy.
