Časť tretia: čo sú stimy a ako sa hnojí cibuľa
Keď sa rodič dozvie, že jeho dieťaťu bola diagnostikovaná porucha autistického spektra, snaží sa vymyslieť spôsob, ako drobcovi pomôcť. Ako už vieme z predošlých častí, autisti majú často problém so základnými samoobslužnými úkonmi. Mnohí sú neverbálni, nepredvídateľní a rodičom spôsobujú denne tristo infarktových situácií. Ako by v takom prípade mohol pomôcť šport?
Rodičia autistických detí vedia, že existuje mnoho rôznych terapií, ktoré majú deťom pomôcť. Väčšina z nich je zameraná na rozvoj kognitívnych funkcií (doslova – deti sa učia myslieť a sústrediť sa). Značná skupina autistov však má s týmito terapiami problém. Osobný. Neposedný. Dieťa, ktoré buď „beží alebo leží,“ ale nikdy neobsedí, často nie je fyzicky schopné vydržať pri riadenej aktivite viac ako pár minút.
Mnohých autistov spoznáte na kilometer podľa zvláštneho správania: často sa kývajú, zvláštne rozhadzujú rukami, pobehujú tam a späť. Toto správanie sa nazýva anglickým výrazom stimming (skratka zo self-stimulation) a predstavuje obranný mechanizmus autistického mozgu. Keď je nervový systém preťažený naším náročným svetom, autista sa potrebuje nejako upokojiť. Časté sú práve tie pohybové „stimy“ – pobehovanie, nekoordinované pohyby rúk, kývanie sa. Pre náhodného svedka pôsobia rušivo. Pre autistu sú základnou životnou potrebou.
Pre autistov so silnou potrebou „gymnastických“ stimov je šport skvelou terapiou. Bohužiaľ, možnosti sú obmedzené. Špecializovaných ihrísk pre deti s autizmom, kde majú k dispozícii terapeutku, je ako šafranu. Rodičia si pritom často ani neuvedomujú, že aj obyčajné veci ako prechádzky sú pre ich dieťa neskutočný zaberák.
Dôvod? Predstavte si, že váš autík trvá na tom, že denná trasa vedie z domu na juh, presne k druhej bytovke, potom na západ k obchodu a naspäť. Rodič zdravého dieťaťa si ani nevie predstaviť to peklo, ktoré môže nastať, ak mamka potrebuje zájsť ešte do drogérie, ktorá je na druhej strane cesty. A nie, nie je to problém výchovy.
Aj taká obyčajná vec ako prechádzka po meste môže u dieťaťa s autizmom pomôcť rozvíjať hneď niekoľko kľúčových zručností – hrubú motoriku (spomeňte si na rozprávania o dyspraxii), trpezlivosť, prispôsobivosť. Zároveň plní funkciu fyzického stimu a dieťa potom môže dlhšie vydržať pri inej aktivite.
Mnoho rodičov sa zdráha brať svoje deti s PAS na verejné ihrisko. Boja sa netaktných poznámok, pohľadov, výsmechu iných detí (hej, ty, chlapec, ty nevieš rozprávať, si debil?)… Ich neverbálna ratolesť je pritom na vrchole blaha, keď sa môže pol hodiny v kuse hojdať či krútiť na kolotoči.
Spomeňte si na náš cibuľový záhon. Rozvíjaním hrubej motoriky a koordinácie hnojíte cibuľu. Jednu. No trochu toho „hnojiva“ prejde aj na susedné cibule. Dnes váš drobec zvládol prechádzku po neobvyklej trase a dokázal vyliezť na preliezku v parku. Zajtra sa mu možno podarí, aby sa sám obul. A vy budete jasať.
Nízko funkční autisti zvyčajne nie sú schopní športovať v pravom zmysle slova, pretože často nechápu pravidlá. U vysoko funkčných je situácia celkom iná. A o tom si povieme v ďalšej časti.
Upozornenie: tento článok nenahrádza lekárske vyšetrenie. Ak máte podozrenie na autizmus u seba či blízkeho, kontaktujte odborníka.
