8.júl 2014, Estadio Mineirao, Belo Horizonte, Mundial 2014, skvelé úvodné minúty Brazílie v semifinálovom dueli proti Nemecku a detail, o ktorom nepíše nik, lebo i ten o pár chvíľ zanikol v tom, čo už navždy spadlo do najčiernejšej mytológie brazílskeho futbalu. Neodpískaný jasný faul meter pred 16-kou mal znamenať priamy kop Brazílie a … možno to mohlo byť všetko úplne inak. Priznávam, kacírske, ale viera zvaná futbal má milión bohov …
Kto onen zápas nevidel, podobný už v tomto živote zaručne neuvidí. Brazília márnotratne uverila svojej hernej bohorovnosti a už jej slová pred začiatkom šampionátu „nezaujíma nás pekná hra, zaujíma nás titul“ zarazili i zopatrneli prvých jej fanúšikov. Facka bola smrteľná a bohužiaľ zaslúžená. Čím vyššie stojíš, tým viac bolí pád. Brazza, rozmetaná, devalvovaná, ponížená, zbitá a deravá ako ústa starej squaw nemala úroveň tímu Saudskej Arábie z r.2002 /BBC Sport/. Fred, Hulk, Luiz? Planý šelest padlých hviezd.
Všimnime si Nemecko. Tri dni precíznej a mikroskopickej prípravy na zápas, skromnosť bez akýchkoľvek široústych rečí, rýchla prihrávka so strojovým tajmingom, skvostná technika, futbal bez jediného zbytočného faulu. Ani jeden hráč v poli nedržal loptu dve sekundy dlhšie ako mal, Klose pri striedaní, ktoré už prakticky nebolo nutné – nehovoriac o tom, že nemecký veterán mohol zvýšiť svoj historický rekord strelených gólov na majstrovstvách sveta – ledva mihol brvou. Železná disciplína, árijská precíznosť, nadupaný detail, futbal magnetka. Vzorový, kabinetný teamgeist.
Futbal je IBA šport, no práve v športe je to často ako v živote. V najťažších chvíľach treba dvihnúť hlavy a bojovať ďalej. Lebo bez boja neexistuje žiadne víťazstvo.
