Deň s veľkým D. Večer, na ktorý sa teší každý fanúšik futbalu. Noc, kedy bude srdce fanúšika jedného či druhé klubu radosťou žiariť alebo plakať. To je El Clasico.
Nielen v španielskych či katalánskych srdciach, kde ide nielen o futbalovú česť a národnú hrdosť, ale aj o srdcia miliónov fanúšikov na svete. Okrem finále Ligy majstrov niet väčšieho zápasu na klubovej scéne.
15.05.2002 bol dňom, kedy som sledoval futbal len tak, lebo sa mi páčila hra Zinedina Zidana. Dovtedy malý plasticfan, ktorý fandil klubu len preto, že tam hral jeden hráč. V tento večer som sledoval prvé finále Ligy majstrov. Ako malý chlapec som netušil, čo to je za zápas, čo to vôbec ide v telke a prečo otec nesleduje televízne noviny. Keď som sa ho to opýtal, nevedel mi poriadne odpovedať, povedal len: „…Ako futbalista to raz pochopíš“. V tento večer, kedy padol jeden z najkrajších gólov histórie LM, som nevedome začal fandiť Realu Madrid (hej, hlavne vďaka géniovi s číslom 5).
Ako 8-ročný chlapec som absolútne netušil, aká je podstata fandenie jednému klubu. Ako povedal Eric Cantona: „Môžete zmeniť svoju ženu, politiku, ale nikdy nemôžete zmeniť svoj obľúbený a milovaný futbalový tím“. Mladý chlapec, ktorým som vtedy bol, si to uvedomil až o pár rokov neskôr. Práve vtedy, keď množstvo jeho spoluhráčov a kamarátov obdivovalo Ronaldinha a celú Barcelonu, moje srdce ostalo biele, biele preto, pretože stále chcelo vidieť Zidana v bielom drese ako posunie geniálnu prihrávku legendárnej sedmičke v bielom drese na legendárnom zelenom koberci dona Santiaga Bernabeua.
Či sa zrodila niekedy nenávisť voči Barcelone ako takej, alebo len voči klubu, to je ťažká otázka. Barcelona ako mesto mi učarovalo snáď viac ako Madrid, avšak hrdosť získaná vďaka bielemu dresu prebila všetky pocity. Sledovanie El Clasica v katalánskej krčme na katalánskej pláži, kde som ostal ako jediný fanúšik Blancos. Alebo návšteva posvätnej trávy domovského stánku Realu pár dní nato…
To všetko by som mohol opísať ako jeden z najkrajších zážitkov môjho života. K tomu všetkému sa radia aj noci 15.5.2002 a tiež 24.5.2014.
Práve dnes prichádza opäť tá krásna alebo strašná noc. Víťazstvo alebo prehra. Všetko alebo nič. V tomto zápase neexistuje remíza, neexistujú štatistiky ani len súčasná forma. Existuje len jediné, daná chvíľa, prítomnosť, spenená krv hráčov a ochota isť cez akúkoľvek bolesť. 85 000 resp. 98 000 divákov na každom zápase očakáva jediné – to, čo milióny fanúšikov na celom svete, to, čo nazývame víťazstvo svojich, víťazstvo futbalu…
Na jednej strane Messi, Suarez, Xavi, Iniesta, Neymar, Rakitič, Bravo. Na druhej Ronaldo, Bale, James, Kroos, Modrič, Ramos, Casillas. Symboly, či vychádzajúce hviezdy, miliónmi vybudované a šperkami vykladané mužstvo alebo zarytí Katalánci s ospevovanou La Masiou? Ancelotti alebo Luis Enrique?
Dozvieme sa to tesne pred 20:00, či sa budú radovať Blancos alebo Blaugranas. Otvorte pivko a prajem príjemnú zábavu!
Autor: Peter Petrič


Anglicko
EPL: Kloppovi žraloci čuchli kref

Anglicko
EPL: Gunners nabrali hernú silu

Bojové športy
VIDEO: Poirier ukončil McGregora v druhom kole
Futbal
-
Anglicko
/ 1 týždeň dozaduEPL: Titul si nezasluhuješ, titul vyhrávaš
Titul si nezasluhuješ, titul vyhrávaš. V prípade Arsenalu platí aj aj. Aj keď to...
Od Stew Bee -
Futbal
/ 2 týždne dozaduTri vety po troch pivách: Slovan Bratislava – Bazilej (2:3)
Z dva k nule na dva ku dvom a napokon ide dole Chovan a Slovan vypadol po penaltách....
Od Samuel Biroš -
Futbal
/ 2 týždne dozaduDvaja Spoza piva: Liga majstrov, 14. marec 2023
Úvodník dnešného Spoza piva by som si dovolil začať myšlienkou, že aj ten náš...
Od Peter Petrič