Za týmto menom sa skrýva olympijské zlato, zlatá a dve bronzové medaily z majstrovstiev Európy a tiež šesť titulov majstra Maďarska a desať titulov majstra Československa. Predovšetkým však 989 víťazstiev a 7 prehier medzi povrazmi ringu. Doma – v Československu neprehral tento rytier rukavíc ani jediný raz.
Július Torma sa narodil 7. marca 1922 v Budapešti. Aj keď sa často objavovali pochybnosti, či je to náš športovec, pravdou je, že mal slovenský pôvod a navyše, olympijským víťazom v Londýne 1948 sa stal ako člen slovenského klubu ŠK Baťovany (v súčasnosti Partizánske).
Boxoval od trinástich rokov a už ako 19-ročný získal svoj prvý titul majstra Maďarska. Nasledovalo ešte ďalších päť v nepretržitej sérii, no potom sa Július Torma s rodinou presťahoval do Partizánskeho. Získal tak aj nové občianstvo a o rok neskôr už pre svoju novú vlasť vybojoval na majstrovstvách Európy v Dubline bronz v strednej váhe.
Do tajov boxerského umenia ho ešte v Maďarsku zasväcoval Zsigmond Adler. Ten mu vštepoval, že boxer musí pracovať nielen rukami a nohami, ale najmä hlavou. Desať rokov s ním Gyula trénoval a ani jeden tréning nevynechal. Keď prišla vojna, fašisti našili na Adlerov kabát žltú židovskú hviezdu a odvliekli ho do zberného tábora.
„Vedeli sme, kde je, a tak sme si poňho išli,“ vravel rozhodný Torma. Bolo ich päť. Pred bránou tábora zinscenovali medzi sebou divokú bitku. A poriadne krvavú, aby to nevyzeralo iba naoko. Potrebovali odpútať pozornosť stráží. Torma medzitým prekĺzol dovnútra, Adlera vyslobodil a do konca vojny ho ukrýval. Aj taký bol navonok tvrdý, no vo vnútri citlivý Július Torma.
Ďusi, ako ho volali kamaráti, bol jedným z najväčších talentov vo svete boxu. Skvelá technika, tvrdý úder, ekrazitová ľavačka a statočné prijímanie rán súperov. To boli jeho najväčšie devízy. No na druhej strane to bol rebel. Vždy si vypočul inštrukcie, no len čo vstúpil do ringu, robil si všetko po svojom.
Jeho najväčším úspechom bola nepochybne zlatá medaila z olympiády v roku 1948. Bola to prvá olympiáda po vojne a raritou boxerskej súťaže bolo, že ring visel nad bazénom. Boxovalo sa v plaveckej hale Empire Pool, kde postavili pódium konštrukciou z trubiek. Z pätice československých borcov sa prebojoval najďalej Torma.
Keď získal zlato, niekdajší šéf Medzinárodnej boxerskej asociácie lord Rudyard H. Russel tak ako bol – v bielych nohaviciach a s motýlikom na košeli – skočil do bazéna, oznamujúc nadšene a so vzrušením prekvapeným divákom: „Videl som najlepší zápas v živote!“ A keď sa ho aj po 29-tich rokoch na ME 1977 v Halle opýtali, ktorého boxera považuje v histórii za najpozoruhodnej šieho, Rudyard Russell odvetil bez rozmýšľania: „Tormu.“
Torma boxoval aj na ďalších dvoch olympiádach. V Helsinkách 1952 vypadol vo štvrťfinále a celkovo obsadil s ďalšími troma boxermi piate miesto. V Melbourne 1956 skončil v druhom kole.
Boxu zostal verný aj po ukončení kariéry. Začal trénovať svojich nástupcov v Prahe a v Partizánskom. Svojim zverencom vštepoval úctu k súperovi a neustále im opakoval svoje životné krédo, ktoré dostal aj on od svojho trénera: „ Boxer nemá mať hlavu na mlátenie, ale na premýšľanie!“
Július Torma zomrel 23. októbra 1991 v Prahe vo veku 69 rokov.
