A opäť ten pocit, keď sa vám trasú kolená šťastím,vzrušením aj strachom súčasne, že JU môžete stratiť… Megaryba na tenučkom silonovom vlasci má možno aj pol metra – aspoň sa tak javí pri vzájomnom súboji – looping nad vodou… Uff, je ale stále na mojom háčiku, zase tvrdý úder do rybárskeho prútu v snahe pretrhnúť silón, v závere nárazy hlavou do dna tesne pri mojich nohách, aby sa zbavila háčika – mušky v jej papuli.
Nič jej zatiaľ nepomohlo a ja ju mám stále na palici. Ťahám podberák…Ešte jeden zúfalý pokus o únik…Skúsenosti aj múdri muškári vravia, že práve tento posledný býva najsilnejší a mnohí rybári to podcenia. Ja nie :).
Je to nádherný pstruh potočný, jeho jazerná forma. Nemal pol metra, mal 59 cm a možno aj 3 kilá. Lokalita utajená :). Môj kapitálny pstruh potočný! A nepodarilo sa mi ani udržať povestné ticho a kľud na rybách – môj hurónsky výkrik sa ozýva v doline možno aj doteraz.
P.S. Ako hovorí môj rybársky guru Bobo, ak chceš chytiť svoju kapitálnu rybu, musíš chodiť na vodu, ktorá je produktívna na takéto ryby. Po druhé, musíš vedieť ako na to, po tretie musíš mať správnu návnadu, po štvrté musíš byť v správnom čase na správnom mieste – a to doslova a do písmena, o tom snáď v ďalšom blogu. Veru, aj jazero má svoje tajomstvá.
A v neposlednom rade – hovorí sa, že netreba skoro ráno vstávať a loviť celý deň, treba mať len šťastie. A ja som na takom mieste s Bobovým veľkým prispením a potrebným šťastím práve bol. Ďakujem!!!
Autor: Marky
Futbal
