Už názov nadobúda depresívny charakter, sorry. Neviem ostať pozitívne naladený a zároveň vysvetľovať, čo to vlastne je, ako sa to užíva, aké sú riziká a hlavne, prečo chce športovec užiť „drogy“.
Tááákže… čo je doping? Vystriedalo sa množstvo teórií a poučiek, aktuálne sa využívajú tri podmienky: zvyšuje výkon, škodí zdraviu a kazí dobré meno športu – musí spĺňať aspoň dve z nich. Antidopingové pravidlá sa snažia zaručiť, aby nikto nenahradil talent a tréning nejakou chémiou, aby sme všetci boli na rovnakej „štartovej čiare“. Alebo nie? V skutočnosti šport nie je spravodlivý, pretože ako spomína Epstein v knihe „Športový gén“, musíme si dobre vybrať rodičov. Teda gény. Teda talent. Je taká možnosť? Nie! Šport nie je spravodlivý – s dopingom či bez.
Čo to vlastne borci berú?? Takmer všetky liečivá sa dajú zneužiť na zlepšenie výkonu/regenerácie/nálady(?). Ak ste si dali posledné dni paralen, niečo na utíšenie bolesti alebo aspirín, boli by ste pozitívne testovaní na efedrín. Ak ste sa najedli lacného hovädzieho mäsa z pochybného chovu, je možné, že by vás čapli na clenbuterol. A my ich odsudzujeme, že dopujú. Možno sú práve niektorí profi športovci tá jediná časť ľudstva na planéte, čo nedopuje. Ale ak berú, tak… existujú látky na chudnutie (clenbuterol, salbutamol, efedrín), zakázané životabudiče (napr. drogy ako pervitín alebo kokaín), niečo na upokojenie (beta-blokátory – teda lieky na tlak, marihuana), berú sa vecičky, ktoré telo od dopingu vyčistia, aby sa nič nenašlo, a to sú tzv. diuretiká, ktoré urýchľujú metabolizmus látok v tele a ich vylúčenie, veľmi sofistikovaný doping sú hormóny, ktoré po pichnutí nútia robiť telo veci, ktoré bežne robí, ale v množstve, v ktorom je to už prehnané (testosterón zväčší svaly, erytropoetín vytvorí abnormálne výkonnú krv).
Hmmmm… super vec… ľahká cesta na vrchol. Kto dopuje, ten sa má. No nie tak celkom. Kto vysoko lieta, bolestivo padá. A u týchto drog to platí dvojnásobne. Každá dopingová látka sa spája s rizikom. Prečítajte si na príbalových letákoch liekov možné vedľajšie účinky, predstavte si, že ich beriete niekoľkonásobne viac, dlhodobo a pri vysokej telesnej záťaži. Prirátajte k tomu fakt, že spĺňate všetky kontraindikácie k užívaniu liečiva – to je riziko, o ktorom hovorím. Jednoduchý príklad: amfetamíny vedia zablokovať ochranný mechanizmus tela pri prehriatí organizmu a viete sa ubehať na smrť – podáte lepší výkon, no ten je už na hrane. Kde presne je, to vie len vaše telo, ak mu však nedáte možnosť vás o tom informovať, tak vás to môže zabiť.
Ako športovec dokonale chápem, prečo niekto takto riskuje. Je to buď – alebo. Neodsudzujem nikoho, kto niečo zobral alebo berie. Sedem víťazstiev Armstronga na Tour nie je zásluha dopingu, skôr jeho tréningu a talentu. Pretože dopoval každý. A to, že bral, nie je jeho chyba, ale chyba vtedajšieho systému. Nie sme tu nato, aby sme súdili druhých. Opakujem, plne rešpektujem športovcov, ktorí „museli“ dopovať, aj keď sám som zásadne proti dopingu. A my športovci to predsa poznáme: nie je dôležité zúčastniť sa, ale vyhrať. ČI???…
Autor: Martin Gaňo
