Sledujte nás

Ostatné športy

KKKK, časť 2

Pokračujeme po poriadku, príbehom pro populo, ponevač prisľúbil pisateľ. V tomto diele zužitkujeme vedomosti nadobudnuté dielom predošlým, zameriame sa na moju, ehm… tiperskú kariéru, v ktorej sa risk snúbil s pocitom víťazstva, v ktorej nechýbalo napätie ako z argentínskej telenovely, keď José zistil, že žena, ktorou mával coitus, je jeho nevlastná sestra Fernanda… no proste, malo to grády.

Nakoľko je dnešná téma viac ako citlivá, rád by som uviedol zopár vecí na ľavú mieru, a síce – sumy a stávky uvedené v tomto diele majú čisto informatívny charakter, akákoľvek podobnosť prehratých peňazí v diele a reálna výška debetu na maminej alebo ocovej debetnej karte je čisto náhodná.

Teraz, keď sme si vyjasnili isté legálno-ekonomické aspekty tohto príbehu, môžeme začať. Zapáľte si cigaru, nalejte si whiskey a posaďte sa do kresla. Resp. študentská verzia – dajte si na polčaka s kamošom cigu, lognite si jemnej a posaďte sa… na balkón, ak ho teda na intráku máte. Lebo toto je príbeh o ťažkom frajerovi.

Ako sme už na to spoločne prišli, na futbal som to nemal v nohách a pri kulturistike som to nemal dlho v žalúdku. Skúsil som teda poslednú alternatívu, žeby som to mal v hlave? Inšpirovaný výrokom „Life is like gambling…“, a neznalý systému som vyhlásil vojnu všetkým stávkovým kanceláriám na Slovensku, no úplne prvej Fortune, lebo ponúkali dvacec evra za registráciu. Nota bene, tento výrok je údajne z taiwanskej telenovely dľa ujca Gúgoľa, no neviem, neviem.

Prvá etapa prebiehala nasledovne: zaregistrovať sa pod motivačným nickom, niečo na štýl DawidWinnr449, alebo MoneiMaker (nevedel som ešte dobre po anglicky) – check, vyžobrať od otca kreditnú kartu – check, keďže nepindal, musel som si vypýtať aj pin – check, zaslanie si prvých nesmelých peňazí (vtedy som dúfal, že to budú jediné vložené peniaze) – check. Hra sa mohla začať.

Do oka mi padol prvý zápas, išiel som od začiatku na istotku, nechcel som veľmi špekulovať a kombinovať. Jedná stávka, jeden tip, jedna výhra. Keďže futbal je skorumpovaný, v hokeji mám hokej a tenis som hral naposledy na antuke v Komárove, zvolil som si šport na úrovni. Stavil som na chrty. V kurzoch som sa veľmi nevyznal, a tak som počúval hlas srdca môjho, a hlavne ma na štartovacej listine uchvátilo meno jedného z ašpirantov na víťazstvo. Jeho meno bolo Falco. Áno, podľa tej rozprávky. V hlave mi ihneď skrsla myšlienka, že pes s takýmto rozprávkovo-aerodynamickým menom nemôže prehrať. Spravil som teda prvú tiperskú chybu z kategórie „tiperskí panici“, šiel som all in. Áno, čítate správne, riskoval som všetky ťažko vyžobrané peniaze od môjho otca, celých 6 EUR! S nevinnosťou na duši a tepom das 250 som to tam klikol. Bolo to niečo magické, ako keď mladý súdruh Lenin prvýkrát ponoril oči do Marxovej knihy, ako keď Steve Jobs prvýkrát ukradol užívateľské rozhranie, ako keď prvýkrát posielate niekoho staršieho kúpiť vám jemnú vodku, na ktorú ste sa poskladali šiesti šarvanci z vchodu. Ups, asi som to prehnal…

Áno uznávam, pohltilo ma to, zrazu som sa cítil muž, aj pri mojej výške. No malo to krátke trvanie, aneb každý chvíľku ťahá pílku.

Čo som ja vtedy netušil bolo, že ten pes má svoje meno Falco pre istý dôvod. Narodil sa totižto v roku, keď Falco vládol kinám… a toto boli jeho posledné preteky pred dôchodkom. Samozrejme, ten pejsánek to prehral na plnej čiare, resp. aspoň keby ku čiare dobehol… ale ani to. Čiže peniažky boli v čudu, moje nervy v …., ale malo to jednu výhodu, celé trápenie trvalo asi 3 minúty a 12 sekúnd. Nevzdal som sa. Tentokrát som to skúšal cez druhého spoluautora pod zámienkou nutnosti zadováženia nových koliesok na kolieskové korčule, alebo niečo také, skrátka, bol to nonsens, aby mi maminka požičala svoju kreditku. Naťukal som čísla, zadal potrebné údaje a ľaľa, na účet mi bolo pripísaných ďalších, tentokrát 20 EUR. Poučený z chýb, nabudený na odplatu som sa vybral v ústrety ďalšiemu dobrodružstvu. Šípkam. Aby som vás uviedol do tohto športu, v skratke, šípky sú šport, tak ako každý iný, s výnimkou, že vám netreba postavu Gréka Zorbu, môžete mať aj pivňák alebo vyskakujúce rebierka. Základom však je, aby ste mali pevnú ruku, jednoducho, aby sa vám netriasla jak prednostovi JZD, keď ráno zabudol natankovať životabudič. To sú teda šípky. Pomocou internetu som si vyhliadol úradujúceho šampióna. Pri prezretí kurzov a možností som si všimol, že sa dá podať len na jedného alebo druhého šípkara v dueli. Človek je tvor učenlivý, ale pri mne bola asi matička príroda na PN-ke, podal som opäť all in. Bol to duel medzi súčasným majstrom sveta a nejakým pajkom z Ju Es and Ej. Amíci to v športe niekedy vedia, ale tu mi môj tiperský nos vravel, že to tentokrát chlapčisko americké nedá. A veruže nedal. No čo je smutnejšie, ani ten môj. Pochopíte to? Remíza v šípkach? Kto to kedy videl. Nebol som smutný, skôr som sa cítil podrazený a zneužitý. Troška som pohromžil, zhlboka sa nadýchol, potom vydýchol… a hej, rozbil som klávesnicu.

Čiže, ak si to v hlave zrovnáme a spravíme matematiku, prehratých bolo 26 EUR, škoda na klávesnici 30 EUR, ale tie rodičovské reči, čo nasledovali potom… Nepovedal by som, že na nezaplatenie, skôr neposedenie, alebo sedenie… resp. takto, dostal som világoš, týždeň som nemohol ísť von a z toho tri dni som si nemohol sadnúť. Ale stálo to zato. Tu sa však moja kariéra nekončila. Ba naopak. Ale o tom nabudúce…. alebo o niečom inom.

Kliknite pre pridanie komentára

Napíšte odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.

Viac v Ostatné športy