Moje meno je Branislav Belko, avšak takmer všetci známi ma volajú Baraňo. Už od roku 2007 sa venujem nohejbalu, ktorý ma od tej doby napĺňa a stal sa súčasťou môjho každodenného života.
Každý má nejaký príbeh ako sa k svojmu športu dostal. Ten môj nepatrí medzi srdcervúce námety na filmy. Rodinný priateľ, Štefan Forrai, oslovil moju mamu s tým, že vo mne vidí perspektívu. Hral som futbal za v tom čase slávne MFK Košice, no aj keď som ešte toho o svete veľa nevedel, cítil som, že futbal nie je to, čo chcem v budúcnosti robiť. Každý, kto začína s niečim novým vie, že začiatky sú najťažšie a je potrebné vydržať, makať na sebe a nevzdať sa. Na moje počudovanie prvá medaila na seba nenechala dlho čakať. Ledva som videl cez nohejbalovú sieť (výška siete pre mladších žiakov je 100 cm), už som bol na mojom prvom Slovenskom pohári v Badíne /r. 2008/. Je pravdou, že som sedel na lavičke a za celý deň som si zahral asi len tri body, ale historicky prvá medaila bola doma.
Od tej doby som si nohejbal definitívne, doživotne a nekonečne zamiloval. Tak ako každý, aj ja som mal obdobie kedy som chcel prestať. Pri živote ma držala vidina ďalších úspechov a rozrastajúca sa zbierka diplomov, pohárov a medailí. Prvý výrazný úspech si pamätám ako keby to bolo včera – 25.3.2013, Slovenský pohár žiakov, Vranov nad Topľou – 1.miesto. Keby mi niekto v to ráno povedal, že domov prídem s titulom, tak by som sa pravdepodobne zasmial a neveriacky krútil hlavou. Konečne som teda zistil ako chutí výhra na republikovom turnaji. Paradoxom je, že na začiatku roka, teda v marci, som vyhral svoj prvý turnaj a v novembri som hájil ako 15-ročný slovenské farby v reprezentácii do 21 rokov. Od tej doby mám za sebou kopec úspechov a zážitkov. Medzi najväčšie tuzemské úspechy považujem štyri tituly Majstra SR z roku 2014 – 2x juniori do 21 rokov a 2x muži, obe kategórie v dvojiciach a trojiciach. Za najväčšie medzinárodné úspechy považujem určite víťazstvá INTERLIGY SNA 2013 a 2014 a druhé miesta či už z Majstrovstiev sveta, či Európy juniorov (2013, 2015) a taktiež Majstrovstvá sveta a Európy mužov (2014, 2015).
Všetci máme nejaké sny a mne sa jeden z nich splnil v januári tohto roku. Český extraligový klub NK CLIMAX Vsetín ma povolal, a tak od roku 2015 hájim farby českého medailistu z extraligového ročníka 2014.
Na záver tohto krátkeho článku by som určite chcel poďakovať mojej mamke, ktorá pre mňa stále robila a robí maximum, aby som sa naplno mohol venovať nohejbalu. Taktiež patrí vďaka či už Štefanovi Forraiovi, Milanovi Madlenákovi, súčasnému trénerovi slovenskej repre Mariánovi Žigalovi a špeciálne aj Janovi Brutovskému, ktorý nám venoval nemalú časť svojho súkromného času a rozpočtu, len aby nás dotiahol tam, kde dnes som. Ďakujem aj každému kto ma niekedy nejakým spôsobom podporil, či to boli chlapci z NK DPMK – Jakub Siládi, Matej Dubovan a Patrik Havrila, Laci Stupák ale aj Lukáš Budkai, s ktorým som tiež niečo odohral, ba dokonca aj vyhral. Sľubujem, že toto je už posledné špeciálne poďakovanie, a je pre celý KERE tím, ktorý mi zabezpečil oblečenie, aby som mohol hrdo reprezentovať seba a naše krásne mesto – KOŠICE.
P.S.: Sorry za toľko ďakovačiek, ale keď ja už som taký…
P.S. 2: Mami už sa ozaj začnem učiť:-))
Autor: Branislav „Baraňo“ Belko
