Na konci dňa prídu v Dusseldorfe ľavé háky znova zprava, ťažké váhy zrazia v ringu v súboji o majstra sveta manchesterského džipsykinga Tysona Furyho a dlhodobého vládcu boxerskej monarchie Vladimíra Klička.
„Od prvej chvíle, ako som sa naňho zadíval som vedel, že ho dám. Vladimír je ako fľaša vody postavená na stole, nikdy sa nezmení. Plastický Nemec, na rozdiel odo mňa len umelo vyrobený bojovník. Mimo Ukrajiny a Nemecka ho pozná málokto. Zaslúži si rešpekt, vo svete športu ale nie je žiadnym Messim alebo Ronaldom. Ak ho dnes porazím, stanem sa globálnym fenoménom, aj skrz svoju osobnosť a môj spôsob vedenia boja. Vlad je možno Superman, no ja som Kryptonit. A možno vyzerá ako supermodel, ale pozrite sa naň teraz a na jeho fotky spred 12-ich rokov. Je to starec. Ak ho v 27-ich rokoch nezlomím, môžem rovno skončiť. A ak ma Boh potrebuje, daruje mi víťazstvo…“
Kličko je v reči už klasicky strohý : „Viem, ako zvládať stres. To Fury nie…“
Kurzy 1.22 versus 5.3 zjavne vedia, že 39 rokov ukrajinského bombéra ešte neprezentuje vážnejší handikep, naopak, bukmejkri i väčšina planéty tvrdých rukavíc anticipuje, že i keď má validub Fury rýchlejšie ruky, stopercentnú vieru v samého seba a oddanie sa do rúk Pána, bude to práve on, koho odvezú po polnoci z nemeckého ringu na FURYku.
Môžete si zahrať futbal, môžete si zahrať hokej, box je ale vážna vec, a priveľké ego skazou každého muža. Päťdesiatpäť tisíc na štadióne v Dusseldorfe a stovky miliónov pri obrazovkách má čoskoro poznať, či umenie schytať čo najmenej je ozajstným umením ríše pästí a či sa v nedeľu ráno stane monarchia zvaná Kličko iba vzdialenou spomienkou…
