Spomínam si, ako sa mi kolega v slabšej chvíli posťažoval, že my Slováci sme takí povrchní flákači, že je rád, že nás je len päť miliónov. Nuž…
Ak poniektorí meriame veľkosť súčasného Homo Sapiens ozajstnosťou jeho pokory, obetavosti a skromnosti kombinovanej zanietenosťou poctivo makať, potom je Jano Volko presne ten, ktorého môžete bez okolkov a rovno postaviť do frontovej línie.
V modernom svete dneška, kedy majú 20-ročné celebrity, playmates a iné stars za sebou prinajmenšom nejaký ten rozbitý bar alebo halucinogénnu aférku, nájdete u Jana akurát tak hŕbku statočnej muskulatúry a nenápadne penetratívnu charizmu kombinovanú neskrývanou vierou v Boha. A vďačnosť za všetko, každému a v každej štvrtej vete.
Jano Volko zaslúžene siahol na európsky šprintérsky trón. Nech je pre nás silnou inšpiráciou byť na seba každý na svojom poste o čosi tvrdší, o sekundu „rýchlejší“, o milimeter lepší. V slnku. V daždi. Všade.
Ďakujem, Jano.
PS: A brnknem kolegovi. Čo nové a tak. A že možno mal onehdy s tými flákačmi aj pravdu, no že sa u nás ešte furt nájdu nejakí tí, čo mu ju kedykoľvek vyvrátia. Chvalapanubohu.
