Pred šesťdesiatimi rokmi 25. februára pracujúci v Československej republike na čele s komunistickou stranou oslavovali víťazstvo ľudovodemokratických síl nad buržoáznymi vykorisťovateľmi. Deň predtým sa v kubánskej Havane diali o niečo zaujímavejšie veci.
Lákadlom boli peniaze
V hlavnom meste ostrovného štátu, ktorý bol vtedy obľúbenou destináciou amerických turistov, sa zišla vtedajšia špička automobilových pretekárov na čele s úradujúcim päťnásobným majstrom sveta Juanom Manuelom Fangiom. Konal sa tu totiž druhý ročník Veľkej ceny Kuby. Tá sa síce nezapočítavala do šampionátu formuly 1, ale keďže ponúkala veľkorysé štartovné, stala sa pri vtedajších mizerných platoch lákadlom aj pre najlepších jazdcov. Podobne, ako tomu bolo aj neskôr v 80. rokoch v Juhoafrickej republike, či začiatkom tohto desaťročia v Bahrajne, aj Kubánska veľká cena v Havane sa stala jedným z tých miest, kam sa jazdci formuly 1 vydali napriek tomu, že iní športovci sa v tom čase už do krajiny neodvážili prísť.
Možno sa teraz pýtate, akú spojitosť má táto športová udalosť s vtedajším Československom. Odpoveď je jednoduchá: rovnaká ideológia, ktorá už desať rokov určovala život u nás, ovplyvnila nakoniec aj preteky v kubánskej metropole. Ale pozrime sa na celú vec pekne po poriadku.
Tvrdá ruka diktátora
Vtedajší diktátorský režim na Kube bol síce proamerický, ale vôbec nie demokratický. Dôvodom bol prezident Fulgencio Batista, ktorý už od prevratu v roku 1933 vládol ostrovu silou a zastrašovaním. Najskôr riadil všetko z úzadia, ale od roku 1940 bol prezidentom Kuby. Batista otvorene obchodoval s mafiánmi ako Lucky Luciano, Vito Genovese, či Meyer Lansky. Cez Havanu sa tak prali špinavé peniaze americkej mafie. Spojené štáty proti nemu nezasiahli, keďže Batista bol zárukou stabilnej, ale hlavne nekomunistickej vlády. Po prehratých voľbách v roku 1945 sa vrátil k moci ďalším prevratom v roku 1952. Po ňom sa režim stal viac brutálnym a nastala tvrdá cenzúra. Bolo úplne bežné, že tisícky jeho politických odporcov buď zmizli, alebo ich niekto zastrelil priamo na ulici. Proti režimu sa postupne sformovala pomerne silná opozícia a po neúspešnom prevrate v roku 1956 sa na jej čelo dostal Fidel Castro, ktorého cieľom bolo vyvolať na Kube revolúciu.
Kubánska idylka
Batista vedel, že pri represiách a po čoraz intenzívnejších bojoch s povstalcami, bude potrebné navonok ukázať, že všetko je v normále. Z Havany chcel totiž spraviť latinskoamerické Las Vegas a na to potreboval do hlavného mesta prilákať turistov. Jednou z akcií na podporu cestovného ruchu a zároveň na zobrazenie kubánskej idylky malo byť zorganizovanie pretekov športových automobilov vo februári 1957. Veľká cena bola vypísaná na 90 kôl s celkovou dĺžkou takmer 507 km. Okruh prechádzal najkrajšími časťami Havany pozdĺž nábrežia Malecón Avenue, ale aj Maine a La Piragua. Už prvého ročníka sa zúčastnilo devätnásť jazdcov z jedenástich krajín, vrátane vtedajších najväčších hviezd ako Juan Manuel Fangio, Stirling Moss, či Peter Collins. Tí zároveň mohli ochutnať nočný život v Havane.
Úvodný ročník pred nadšenými a zvedavými divákmi v Havane vyhral Juan Manuel Fangio na Maserati 300S, ktorý sa o rok vrátil obhájiť svoje prvenstvo už ako päťnásobný majster sveta formuly 1 vo svojej poslednej sezóne aktívneho jazdca.
Ticho pred búrkou
Začiatok víkendu prebiehal úplne bez problémov. Boli to Fangiove druhé preteky v tej sezóne a po tréningoch to vyzeralo, že v pondelok si Argentínčan príde po ďalšie víťazstvo vo svojej kariére. Sobotu trávil s mechanikmi prípravou na kvalifikáciu, ale popri tom sa trpezlivo zúčastňoval oficiálnych akcií, ktoré organizoval Batista. Rovnako ako dnes, aj vtedy bolo normálne, že politici si radi vylepšovali svoj obraz v prítomnosti úspešných športovcov, hoci je zrejmé, že väčšina z nich sa pri politikoch až tak príjemne necítila. Fangio bol na svojom Maserati najrýchlejší v kvalifikácii a prezident si spokojne mädlil ruky: jeho najväčšia hviezda sa stala stredobodom pozornosti v zdanlivo pokojnej Kube.
V nedeľu večer sa ale všetko dramaticky zmenilo. Ako sa ukázalo, Fangiovi nakoniec nebolo umožnené obhajovať svoje víťazstvo z predchádzajúceho roka. Ale o tom, čo sa vlastne stalo, sa dozviete v druhej časti našej spomienky na udalosti spred šesťdesiatich rokov.
