Denník lokdaunistu, časť prvá

Sadám znova na stacionárny bajk a hecujem sa štýlom lepších 15 minút s vytlačenou prostatou a kameňom v stehne jag 19 rokov za zmenky. Pome, Stýve.

Nastavujem trojku a sledujúc politický memečkový pingpong na TA3 dupem povinných 4,6 km. Displej ukazuje nejaké čísla, ako digitálnemu imigrantovi mi ale úplne stačí spomenutá 15tka na timeri a nabudený endorfín v žile. Osemkilové kettlebelly dorazia bicepsíky, desaťminútová fitlopta rozpáli abdomen a v sprche sa už vytešujem, ako pri vychladenom Šarišku kuknem ako Rašford zvalí Burnley.

Teš sa, keď môžeš, vytrvaj, keď musíš a hlavne nezabudni, ak sa nedáš v krížovom stave teloplošne protestovať, choď sa aspoň pretetovať. Dolokdaunovania čoskoro, kamaraci.