Pravda taká, že RIP tiki taka?

Dnes si pichnem aj ja.

To, že umrelo na Mundiale Španielsko ešte neznamená, že umrela aj tiki taka. To, že niekoho ťukes lenivej chobotnice nudil a nudí ešte neznamená, že si nemôže prepnúť na šouku Gladiátora s Kulym. Prísť ale hrať „guardiolovinu“ do Brazílie napríklad s takým Costom na hrote môže iba niekto, kto uprednostní napríklad Torresa pred napríklad Negredom. Nie, Mr.Goffa, tikitaking a dokonalosť nie sú nuda. Hrať tiki taku a CHCIEŤ hrať tiki taku sú dva. A presne na to zabúda miliarda hrobárov tohto štýlu. Na tiki taku potrebuje tím hráčov technicky hraničiacich s CNC strojom, a keď vám formou odídu čo len dvaja /viď Messi, Xavi/, chobotnica stráca dokonalosť. Aj ja milujem ofenzívnu priamočiarosť, jednoduchú medzihru, striedanie krátkych a dlhých prihrávok, pružnú zmenu rytmu, trojsekundový protiútok a jazdy hore dolu. To ale ešte neznamená, že spláchnem štýl, ktorý nedávno dobýjal futbalový svet a ktorému sa na veľkom fóre štvrtýkrát čosi nepodarilo.

Pepe sa nemýli. Ťuk-ťuk podlieha evolúcii presne ako baktérie. Ukáže čas, vážení /ne/priatelia. Nateraz však máte pravdu. Španielska kolonizácia konvertovala na kolonoskopiu. Ostatné si už odtrpte sami.