Dnes si pichnem aj ja.
To, že umrelo na Mundiale Španielsko ešte neznamená, že umrela aj tiki taka. To, že niekoho ťukes lenivej chobotnice nudil a nudí ešte neznamená, že si nemôže prepnúť na šouku Gladiátora s Kulym. Prísť ale hrať „guardiolovinu“ do Brazílie napríklad s takým Costom na hrote môže iba niekto, kto uprednostní napríklad Torresa pred napríklad Negredom. Nie, Mr.Goffa, tikitaking a dokonalosť nie sú nuda. Hrať tiki taku a CHCIEŤ hrať tiki taku sú dva. A presne na to zabúda miliarda hrobárov tohto štýlu. Na tiki taku potrebuje tím hráčov technicky hraničiacich s CNC strojom, a keď vám formou odídu čo len dvaja /viď Messi, Xavi/, chobotnica stráca dokonalosť. Aj ja milujem ofenzívnu priamočiarosť, jednoduchú medzihru, striedanie krátkych a dlhých prihrávok, pružnú zmenu rytmu, trojsekundový protiútok a jazdy hore dolu. To ale ešte neznamená, že spláchnem štýl, ktorý nedávno dobýjal futbalový svet a ktorému sa na veľkom fóre štvrtýkrát čosi nepodarilo.
Pepe sa nemýli. Ťuk-ťuk podlieha evolúcii presne ako baktérie. Ukáže čas, vážení /ne/priatelia. Nateraz však máte pravdu. Španielska kolonizácia konvertovala na kolonoskopiu. Ostatné si už odtrpte sami.
