2. apríl je Deň povedomia o autizme. Pri tejto príležitosti sme si pre vás pripravili tento špeciál.
Prvá časť: Rozprávka o cibuľovom záhone
Čo si predstavíte, keď sa povie autizmus? Nuž, pokiaľ nemáte vo svojom okolí aspoň 3 autistov, tak si zrejme vybavíte postavy, ktoré poznáte zo seriálov a filmov: detektív Monk, génius Sheldon Cooper či fenomenálny Rain Man. Alebo, prinajlepšom, evidujete ekologickú aktivistku Gretu Thunberg. A možno ste počuli, že za autistov sú považovaní aj mnohí géniovia minulosti i súčasnosti – Mozart, Einstein, Tesla, Musk…
Ale je dosť možné, že máte v susedstve teenagera, ktorý sa pri chôdzi zvláštne kýva, díva sa niekam do neznáma a komunikuje škriekaním a híkaním.
Väčšina ľudí si autizmus predstavuje ako otočný gombík – ako nastavenie hlasitosti na starom rádiu. Podľa toho, ako veľmi je gombík otočený, je človek buď „normálny“ alebo viac či menej „divný“, buď IN alebo OUT (lepšie povedané AUT).
Táto predstava je však nie len zjednodušená, no hlavne úplne nesprávna.
Autizmus je označovaný ako pervazívna vývojová porucha, ktorá zasahuje do viacerých aspektov života. Aby sme lepšie pochopili, čo presne to znamená, skúsme si predstaviť záhon s cibuľou.
Keď v jari zasadíte cibuľu, čakáte, že z nej vyrastú zelené „pierka“ a po čase dozreje. Každý záhradkár predpokladá, že úroda bude rovnomerná – zelené pierka dorastú do približne rovnakej výšky a výsledné cibule sa tiež nebudú príliš líšiť.
Mozog „normálneho“ (neurotypického) človeka je práve takýto ukážkový záhon s cibuľou. Pierka i cibule sú zhruba rovnako veľké. Iste, niektorí ľudia sú viac nadaní na techniku, inému idú jazyky, no v konečnom dôsledku všetci dokážeme komunikovať, chápať pravidlá spoločnosti a plnohodnotne fungovať vo svete.
No teraz si skúste predstaviť „autistické“ cibule. Záhon vyzerá úplne šialene: niektoré cibule sú priemerné. Niektoré narástli do obrovských rozmerov. Iné sú zakrpatené. Autizmus je spektrum a možnosť kombinácií je prakticky nekonečná. Miera poruchy nie je jediný otočný gombík – je to skôr gigantický mixážny pult s desiatkami páčok, ktoré si môžete nastaviť do miliónov kombinácií. Môžete stráviť 20 rokov prácou s autistami, no každý z nich bude iný.
Väčšinou sa pod jednotlivými „cibuľami“ rozumejú:
- Intelekt: medzi autistami nájdete géniov i ľudí s mentálnou retardáciou.
- Reč: časť autistov je neverbálna (t.j. nikdy sa nenaučia rozprávať), iní vás odrovnajú siahodlhým prejavom. Pozor: verbálni autisti rozprávajú „bez filtra“ – normálnym ľuďom môžu pripadať drzí, sarkastickí či neskutočne vtipní, hoci to myslia vážne.
- Prejavy lásky: niektorí autisti milujú bozky a objatia, iní ich neznášajú.
- Extrémne zmysly: mnohí autisti sú mimoriadne citliví na hluk, či vyberaví v jedle – a nie, jedna „výchovná“ ich nedonúti zjesť niečo, čo nechcú.
- Očný kontakt: od takých, čo na vás nepozrú nikdy až po zízačov, čo sa vám dívajú do očí zo vzdialenosti 15 centimetrov.
- Emócie: s niektorými nepohne ani smrť vlastnej matky, iní sa často smejú i plačú.
Zoznam je dlhší, no to by sme tu boli ešte dva dni. Lenže potom je tu druhá časť „cibulí,“ o ktorých sa toľko nehovorí: samoobslužné problémy. Nejde len o to, že mnoho autistov je po celý život odkázaných na plienky.
Faktom je, že veľká časť autistov má problém s motorikou, tak hrubou ako i jemnou. Dyspraxia, ľudovo nazývaná nešikovnosť, nie je len výhovorka, prečo sa nedokážu sami obliecť. Pre niekoho, kto má v mozgu zakódovanú neschopnosť skoordinovať ruky či nohy, môže byť šport hotovou nočnou morou – alebo cestou k zlepšeniu jeho stavu.
Ale o tom v druhej časti…
Upozornenie: Tento článok nenahrádza lekárske vyšetrenie. Ak máte podozrenie na autizmus u seba či blízkeho, kontaktujte odborníka.
