V nasledujúcich riadkoch aj o tom, ako som strávil celý deň s husou kožou a nasledovne popasoval s parádnou VIP lóžou. Sadajte k displejom kolektív.
Tak ako každý /dobrý/ film začína miernym throwbackom, začnem tak i ja. Dajme tomu týždeň pred zápasom Bayern – Benfica mi píše môj brat, že: „čuješ mám lístky na Benficu od šéfkovcov, nejdeš?“ Úprimne, rozmýšľal som tak dlho až kým som nedorozmýšľal a vec bola jasná. S dobrým pocitom a využitou absenčkou v kešeni /local dialect/ sadám v pondelok po obede v Banskej Bystrici do auta k známemu a oddávam sa životnému zážitku, ktorý ma bude stáť das 1600 km za tri dni, šajzegal, šak idem na Čempijns líg.
Pauzička na odpočívadle Zeleneč – kupujem bagetu, vodu, odmietam ponuku vysokokvalitných parfumov od nejasne pôsobiaceho rómskeho občana, zas sadáme do auta a hajde Mníchof.
Deň s veľkým D aj E aj Ň nastal. Budím sa správou od mojej milovanej, v ktorej znelo: Si totálny haj… nene, znelo tam toto: „Dobré ránečko, Bayern boy,“ hovorím si, kua, dnešok bude po broskyni. Ešte večer predtým som sa po otázke smerom na brata v znení, že kde vlastne sedíme, dočkal odpovede, že v lóži – K.O, štyri pivka, predstavy o nepredstaviteľnom a nirvána na bavorskej pôde. Pár hodín pred zápasom sa presúvame do Allianz Arény bez väčšieho zdržania a výťahom sa dostávame na poschodie, kde sa nachádzajú lóže. Aj keď to píšem už s odstupom času stále sa mi nechce veriť faktom ako „do arény bez zdržania“, „výťahom“ či „lóža“.
V skajbokse okrem mňa, otca i brata ešte ďalších cirka 10 ľudí. Sedíme, kecáme, zajedáme z lakocinky do lakocinky. Pivko do ruky, deka na nohä jak priemerný senior v dome dôchodcov a je to tu. Verte či nie, počuť hymnu Ligy majstrov naživo, na najobľúbenejšom štadióne pri pohľade na najfutbalovejších hrdinov mojej športovej Odysei – slzy v očiach až do výkopu. Keď som bol v Allianzke naposledy na vážny zápas, dostali od Monchengladbachu 2:0 a bola to jediná domáca prehre v onej sezóne 14/15. Nasere. Úvodné minútky teda patrili dumaním a dúfaním, že dnes vyhrajú a vzhľadom na aktuálnu formu Bayernu by mi stačilo i 1:0.
Ta dzee, Robben dvakrát prekonal brankára portugalských „Orlov“ tou istou kľučkou, ktorou holandský vlasáč ničí súperov už nejaký ten piatok. Ďalšie dve presné šupy hlavou od kibica Lewandowskeho a Ribéryho bodka stanovuje skóre na finálnych 5:1, paráda.
V lóži pred, počas i po zápase výber najrôznejších šmakociniek od sladkého cez kyslé až po sladkokyslé, príjemná atmoška, príjemní ľudia, neuveriteľný futbal – kompletka, ktorá nepozná hraníc, a ešte dlho nespozná. Hej ja viem, obyčajný utorok respektíve jak sa môžeš Timo tak tešiť z futbalu, ale ak človek spojí vášeň pre niečo, čo ho napĺňa a okorení si to totálne najlepšou možnou formou, pochopí.
V stredu ránko ešte za tmy vstávam, lúčim sa s mužskou časťou famílie, zas sadám do auta a hor sa späť do BB, kde to mám veľmi rád aj mimo štúdia.
Toť môj zážitok na celý život, za ktorý by som chcel poďakovať tomu hore, môjmu bratovi za sprostredkovanie a splnenie niečoho, na čo som čakal dlho. Plňte si sny a robte to s blízkymi, lebo vtedy to má tú pravú hodnotu, držte sa, kolektív.
