PRÍBEH Z FITKA … Žic, dvíhac a umrec !

Odmalička som videl chlapcov v Bardejove rozdelených na futbalistov, basketbalistov, hokejistov, či hádzanárov, a aj ja som chcel v niečom vynikať, no nič mi nešlo. Hľadal som a našiel. Šport aj seba – zakotvil som v silovom trojboji – Powerliftingu.

Do fitness centra som vstúpil ako 49- kilový, čerstvo 15-ročný chlapec, ktorý po 2 mesiacoch zatlačil 50kg. Považoval som to za úspech, ale na hubu som padol, až keď som uvidel chlapíka tlakovať bez zafučania 200kg. Vtedy som sa už jednoznačne  rozhodol výhradne pre powerlifting.

Pri prvom osobnom stretnutí sme sa dohodli na určenom čase, kedy budem mať úvodný trojbojársky tréning. Priznávam, vtedy som ani len netušil, čo presne trojboj je. 5 minút hneď na úvod mi stačilo, aby som po prvej sérii drepov a nepredstaviteľných kŕčoch bol pripravený opustiť fitko. Nevzdal som to. Po prvom tréningu si ma dvojica trénerov prezrela, skontrolovala chrbticu, opýtala sa ma, koľko mám rokov a koľko tlakujem. Po dvoch mesiacoch pri prázdnej činke na drepe a ťahu sa váha posunula z 20kg na 25kg, a ja som konečne mohol začať snívať o zelených kotúčoch (10kg). Ako doba plynula, hmotnosť sa zvyšovala, a ani som sa nenazdal, a už som mal žlté, neskôr modré či červené kotúče. Samozrejme to bola otázka mesiacov, no pre mňa to bola krátka doba. Roky predsa ubiehajú ako voda, a ak vás niečo baví a robíte to poriadne, tak sa výsledky zaručene dostavia..

Prvé testy ukázali krásny progres v podobe výkonov 70kg drep a 90kg mŕtvy ťah. Pre niekoho rozcvička, pre mňa maximum. Potreboval som to však, predovšetkým aby som sa nabudil, motivoval a šiel ďalej. Spolu s Dominom som došiel na prvú súťaž, a pri hmotnosti 52kg som mal výkony 100kg drep, 55kg tlak, 112,5kg ťah. Zistil som, že môžem v posilňovni začať aj spať :). 

Päť rokov tréningu pod vedením odborníka ma doviedlo k výkonom 267,5kg drep, 157,5kg tlak, 215kg ťah /v kat. do 67,5kg/ a zároveň k titulu absolútneho majstra sveta od 19 do 24 rokov bez rozdielu váhy. Nikdy to nebolo jednoduché. Príprava bez zranení či rôznych komplikácií takmer neexistovala. Či už to boli bolesti kolena, natiahnuté triesla, alebo kŕče. Nič ma však nikdy neodradilo od vytúženého sna – stať sa najlepším…

Počas celej dlhej doby som stretol veľa silných chlapov z kategórie „Supertalent“, no zistil som, že nič také naozaj neexistuje. Za všetkým stojí tvrdá drina, odriekanie a disciplína. Nikto sa nenarodí ako šampión, môže sa ním len stať, oddrieť si to a zaslúžiť si prekonať vysnený cieľ, či už to je maximum na činke zvýšené o pol kila, či ubehnuté kolečko na ihrisku alebo zvládnuté ďalšie opakovanie. Ten, kto vydrží najdlhšie, ten bude najlepší. To bude platiť vždy.

Dôvod, prečo to všetko robím pochopia iba tí, ktorí to skúsili. Ide o každodenné prekonávanie samého seba v posilňovni či na súťaži, keď sa svet zastaví, a pred vami stojí minúta, ktorá rozhodne o plodoch vašej práce, či na to máte alebo musíte ešte zamakať. Pocit v podobe platného pokusu je na nezaplatenie. Ako to už v tejto rubrike povedali Domino a Rene – určite to stojí za to !!!

Počas tejto doby mi pomohla rodina, sparing parteri, s ktorými sme sa vždy doťahovali a ľudia skrytí za menami Júlia Kosturová, GerardMcNamara, Ján Matej. Týmto chcem za všetko poďakovať.

PS: Dnes už ako člen EAST SIDE SLOVAKIA dodám, že moja cesta je ešte stále len na začiatku a spolu s Mariánom Milým a Jozefom Čičvarom sme pripravení patriť medzi elitu slovenského powerliftingu…

                                                                                                                         Autor: Daniel Jurč

Upravil: BROsport