Po dnešnom zápase s Ruskom môžeme jasne povedať, že v našom osemfinále nás čaká práve Česko.
V mysli sa mi vynára spomienka na Turín 2006, kedy sme šli turnajom ako po masle a Česko, ktoré sa celý čas trápilo, nás zrazilo vo štvrťfinále na kolená (3:1). Teraz sme práve my v situácii, kedy sa trápime a náš lazaret sa pomaly, ale isto rozrastá.
Čo bude dôležité?
Pri pohľade na bránu Ján Laco ako pôvodná trojka podal najsympatickejší výkon v porovnaní s papierovo lepším Halákom či Budajom. Som zvedavý, ako sa pán Vůjtek rozhodne, lebo Halák je lepší, no asi nie na tomto turnaji. Jedno či druhé rozhodnutie je risk. Zopakuje Laco dnešný výkon? Alebo sa Halák chytí?
Obrana dnes až na niekoľko slabších momentov hrala prijateľne. Zdeno Chára zatiaľ nepodáva výkony, aké by ako líder podávať mal. Andrej Sekera tiež nie je ktovieako výrazný, zato Andrej Meszároš sa dnes predviedol vynikajúcim brankárskym zákrokom. Pri pohľade na fyzickú silu a na to, aké množstvo silových súbojov naši obrancovia prehrávajú, som zvedavý, ako sa vyrovnajú s nestarnúcim Jardom, ktorý ešte stále dokáže jednou rukou podržať hráča a druhou skórovať.
Paul Šťastný dal v jednom zápase toľko gólov, ako naša reprezentácia v troch, a to znie strašidelne. Marián Hossa hrá vynikajúco dozadu, no teraz potrebujeme vidieť jeho strelecké schopnosti a taktiež dravosť, ktorou sa prezentuje zatiaľ najmä Tomáš Tatar.
Aj Slovensko, aj Česko majú cieľ prebojovať sa minimálne do štvrťfinále, no víťaz môže byť len jeden. Neviem, ako pre vás, ale pre mňa by výhra bola nádherným zadosťučinením za Turín. A hlavne, naši bratia Česi by tiež mali na čo spomínať pri každom zápase so Slovenskom na olympiáde.
PS: Komentátora prekvapil počas nájazdu Michal Handzuš, ktorý, len tak mimochodom, má v NHL asi 50%-nú úspešnosť premieňania nájazdov (najviac zo Slovákov).
Autor: Dano
Futbal
